Štroffek: Peťo by ma vo finále prevalcoval

Porotca Paľo Habera označil minulotýždňové kolo SuperStar za predčasné finále. Stretli sa v ňom tri najvýraznejšie postavy série. IVAN ŠTROFFEK (21) ho zvládol výborne, no SMS hlasy ho zo súťaže vyradili. Ako to znášal, ale aj o tom, či spĺňa pozíciu zlého chlapca, hovoril so SME.

Priznajte sa, zabolelo vás vypadnutie? Pri verdikte ste síce pôsobili vyrovnane, no nejaké slzy tam boli.

Vypadnutie som podvedome čakal a do istej miery som si ho už aj želal. Ale dojatiu sa celkom vyhnúť nedá. Človek si zrazu uvedomí, že takú súťaž a atmosféru už nikdy nezažije.

To dojatie sa celkom nehodilo k imidžu tvrdého chlapa, či áno?

Ten imidž bol z veľkej miery umelo vyrobený bulvárom. Ja sa zvyčajne nikdy nehrám na niečo iné, ako naozaj cítim. Tak to bolo aj teraz.

Ako sa cítite teraz, pár dní po verdikte?

Veľmi príjemne. Tlak opadol, môžem sa nadýchnuť a všetko si v hlave zrovnať. Istým spôsobom som sa oslobodil od toho, že mi diktujú, kam mám ísť, čo mám robiť a komu poskytnúť rozhovor. Teraz ma čaká turné a po ňom už práca na vydaní vlastného cédečka. Moje myšlienky smerujú hlavne tam.

Finalisti tejto série majú v porovnaní s minuloročnými menšiu istotu, že cédečko vydajú. Dokážete sa vyhnúť aj nie vždy serióznym ponukám?

Naozaj veľa závisí od toho, akých ľudí si vyberiem. Riadim sa starou pravdou: pomaly ďalej zájdeš. Ani ja to nechcem uponáhľať, lebo to bude v skutočnosti moja prvá veľká vizitka. A výber? Určite sa nájdu aj ponuky, ktoré by chceli na mne zarobiť. Musím prísne selektovať, nič iné mi neostáva.

Uvedomujete si, že v prípade postupu do superfinále ste mohli vyhrať? S Petrom Cmorikom máte odlišné fankluby, záležalo len na tom, ktorý je silnejší a kam sa preskupia hlasy vyradených finalistov.

Týmto spôsobom nikdy nekalkulujem. Kolo potvrdilo, že celá naša finálová trojka zaspievala veľmi dobre a pre mňa osobne to bolo najlepšie kolo.

To, že ste s Petrom Cmorikom komentovali vypadnutie iných finalistov, vám však mohlo ublížiť a zapríčiniť aj určitý presun hlasov k iným finalistom, nie?

Na túto otázku sa rovnako dá odpovedať áno, ako aj nie. Mechanizmus fungovania takýchto presunov sa nedá odhadnúť. Určite existovala skupina fanúšikov, ktorá svoje hlasy preskupila k niekomu inému. Existovala však aj opačná skupina a neviem povedať, ktorá bola väčšia.

Mohla vám ubrať hlasy aj negatívna mediálna kampaň? V podstate už od začiatku súťaže ste boli pasovaný do úlohy Roba Miklu.

Na každého z nás bolo public relation nastavené inak. Zrejme potrebovali aj niekoho takého, ako bol vlani Robo. Padlo to na mňa, aj keď doteraz celkom neviem, prečo. Určite nie preto, že sa s Robom poznáme. Často sa o mne popísali zveličené veci a ja som sa musel naučiť s tým žiť. Spočiatku mi to robilo problém a niektoré veci som možno nezvládol s odstupom.

Máte na mysli výhražné esemesky redaktorovi z bulváru?

Áno, aj tie. No napriek negatívnej reklame ma zrejme mnoho ľudí vnímalo inak, keďže som sa dostal až do trojky. Takže mi to asi až tak neuškodilo.

A čo ak sa pozícia zlého chlapca bude s vami viesť?

Naučil som sa ju brať športovo. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, aký som v skutočnosti a koľko z popísaného je naozaj pravda.

Ak by ste predsa len boli zajtra v superfinále, mali by ste šancu stať sa druhou Superstar?

Nechcem ovplyvňovať zajtrajšie kolo, sú v ňom dvaja výborní speváci. Napriek tomu si myslím, že Peťo Cmorik si z nás všetkých zaslúži víťazstvo najviac. Ak by som tam bol ja a nie Mária, aj tak som presvedčený, že by ma Peťo prevalcoval.

Kláry Štroffekovej sa po synovom vypadnutí viacerí ľudia pýtali, prečo si trocha nepoplakala. "Bola som rada, že to dobre odspieval a že vypadol v kole, kde bol výborný. Dôvod plakať som nemala. Slzy sa mi tisli do očí skôr vtedy, keď niečo výborne zaspieval," zdôverila sa nám Ivanova matka.

Keďže je učiteľkou gitary na základnej umeleckej škole, jeho výkony vždy rozoberali aj doma. Hoci, Ivan je v tomto smere zdravo tvrdohlavý a vždy si presadil svoje: "Vždy ma viac zaujímalo, či zaspieva čisto a dá do toho dušu. Prípadné vypadnutie ma až tak netrápilo."

Rodinu viac preskúšal mediálny tlak.

"Ak o vašom dieťati napíšu nezmysly alebo nafúknuté veci, bolí to a máte strach, aby to neublížilo jemu a rodine. Pre nás to však bola istým spôsobom aj dobrá škola. Naučili sme sa takýmto veciam čeliť a v podstate na ne nereagovať. Nemalo by to zmysel. Ale priznávam, stálo nás to všetkých nemálo síl," dodáva Klára Štroffeková. (eta)