|
Srinagar, India. ILUSTRAČNÉ FOTO - AP |
V Indii sa každý mesiac oslavuje Nový rok. Naposledy to bolo koncom marca, slávil sa aj vo februári a oslavy začiatku nového roka budú aj teraz v apríli. Prečo? Ani tí najzbožnejší Indovia nemajú v presnom dátume jasno. Majú živý panteón bohov a až 30 rôznych kalendárov.
Šťastný Čaitra Sukladi, si minulý týždeň priali Indovia, zatiaľ čo na juhu krajiny sa zdravili Ugadi a v centrálnej časti Gudi Padva.
Pod rôznymi názvami, ale jednotne si dávali tie najlepšie predsavzatia a ponúkali obete svojim čestným božstvám: stvoriteľovi Bráhmovi, bohyni zla Kálí, opičiemu bohu Hanumanovi a i trvalo obľúbenému Ganešovi, bohu šťastia v tele slona.
Ale, napríklad, obyvateľom štátu Kérala na juhozápade Indie ostáva ešte niekoľko týždňov, než sa skončí ich starý rok a budú môcť oslavovať Višu, zatiaľ čo kašmírski Indovia už majú takmer mesiac svojho nového roku Navreh za sebou.
"Je to významný deň. Pomodlil som sa v chráme a doma som obetoval bohom džbán plný vody, kokos, sladkosti, ovocie a olejovú živicu, ktorá bude horieť, kým sa neskončí deviaty deň nového roku," vyrátal predavač zeleniny Jogašvas Prasád.
Na čele má novučičké červené znamienko. On sám slávi Čaitra Sukladi, ale inak sú mu oslavy vzdialené.
V štáte Ándhrapradéš na juhovýchodnej Indie sa zasa slávi Ugadi, ktorý označuje najvhodnejší moment pre začiatok nových obchodov, nákup domov alebo automobilov či narodenie dieťaťa.
Sú to však kňazi, ktorí čítajú budúcnosť, takzvanú pančanga šaravanam.
Festival by nebol úplný bez tradičnej ugadi pakčadi, akejsi kaše z kvetín a manga. Podľa tradície, keď niekomu chutí horčica, bude mať v práve začínajúcom roku problémy, ak mu však na chuť príde sladká, bude to rok šťastný.
V Indii, kde žijú vyznávači najrôznejších náboženstiev, dokonca nerozhodujú len hinduisti, kedy sa začína nový rok. Panoráma sa komplikuje ešte viac, keď sa vezme zvyšok vier.
Oficiálne tu rok sa začína tak ako v gregoriánskom kalendári prvým januárom. Potom prichádza Hidžra 31. januára, keď svoj rok začínajú moslimovia. Za nimi nasledujú sikhovia 14. marca, parsovia sa lúčia so starým rokom v auguste.
"V mojej kancelárii sa spýtam svojich ľudí, aký sviatok sa slávi, a každý z nich mi povie vždy niečo iné. Pripájam sa a nakoniec to dospeje k tomu, že sa nepracuje," vysvetľuje Salvatore Magallano, taliansky podnikateľ, ktorý v Indii žije rok a pol.
Zmätok je taký veľký preto, že až do roku 1957 v krajine nebol štátny kalendár. Vyznávači rôznych náboženstiev i jednotlivé štáty používali potom vyše tridsať odlišných.
A hoci je súčasný kalendár založený na pohyboch Slnka a Mesiaca a je v súlade s prestupnými rokmi kalendára, ktorý užíva Západ, ešte stále sa veľké množstvo ľudí riadi pradávnym indickým kalendárom, nazývaným pančang.
Práve ten, ktorý od pohybov Zeme odvodzuje náboženské slávnosti i najvhodnejšie chvíle na svadbu, plodenie detí alebo sejbu. (čtk, efe)
