Londýn 12. marca (TASR) - O výsledku víkendových prezidentských volieb v Zimbabwe je podľa britského týždenníka Economist v podstate už rozhodnuté. Súčasný prezident Robert Mugabe využil svoje mocenské postavenie tak dokonale, že jeho konkurent Morgan Tsvangirai by musel vedieť robiť zázraky, aby uspel.
Prečo ale fakt, že voľby v Zimbabwe budú zrejme zmanipulované, púta takú pozornosť svetovej verejnosti? Veď v porovnaní s hrôzami, aké zažili Angola, Sierra Leone alebo Kongo, to predsa nič nie je. Nestará sa svet o Zimbabwe len preto, že odtiaľ vyhnali niekoľko bielych farmárov, pýta sa týždenník.
"Nie, v tejto hre ide o viac," tvrdí v úvodníku. "Po prvé, Mugabe sa snaží dať nový význam slovu demokracia. Keby chcel, mohol si moc poistiť prevratom a každý by vedel, že Zimbabwe rovná sa diktatúra. Ale 78-ročný Mugabe chce oboje: diktatúru i legitímnosť demokratických volieb. Nesmieme dovoliť, aby také groteskné vnímanie demokracie zapustilo v Afrike korene," tvrdí Economist.
Okrem toho sa Zimbabwe predsa len líši od trojlístka Angola - Sierra Leone - Kongo. Tieto štáty na tom boli odjakživa zle, ešte dávno pred získaním nezávislosti.
Zimbabwe - naopak - pôsobilo ostatných 20 rokov celkom nádejne. Má najvyššiu mieru gramotnosti v celej Afrike (vyše 80 percent), etablovanú čiernu strednú triedu, nezávislé súdy, vcelku rozvinutý priemysel a vychádzajú tam tradičné a dobré noviny, píše Economist.
Lenže Mugabe stihol za ostatné dva roky "vykastrovať" justíciu, vyprázdniť štátnu pokladňu a priviesť na mizinu národné hospodárstvo. Pri takej bilancii je zvláštne, ako málo kritizuje Mugabeho zvyšok Afriky.
Minulý víkend africkí lídri na stretnutí Commonwealthu odmietli Mugabeho čo i len verejne pranierovať. Ak Mugabe "ukradne" výsledok volieb a Commonwealth proti tomu nič neurobí, je zrelý na rozpustenie, uzatvára britský týždenník.
