Jarka Holubová pri práci. Maľuje hodvábne kravaty a šatky. FOTO - ARCHÍV |
príbeh
Jarka Holubová sa nehanbí za to, že je Cigánka. Tvrdí: "Rómka jej znie veľmi nóbl." Má 27 rokov, pracuje od šestnástich a inak si svoj život nevie predstaviť. Jej vrstovníčky už majú niekoľko detí, ona je bezdetná a slobodná. "Som moderná žena. Najprv chcem v živote niečo dokázať," hovorí.
Dôkazom toho je fakt, že jej meno nie je neznáme. Jej diela poznajú nielen domáci, ale aj zahraniční štátnici. Ručne maľuje šatky i kravaty, chystá sa zdobiť aj hodvábne pánske košele, plážové šatky či dámske blúzky.
"Začala som to robiť pred štyrmi rokmi, keď som vyskúšala maľbu na hodvábne šatky. Hneď ma to chytilo. Čo mi napadlo, akú som mala náladu, to som preniesla na šatky a ľuďom sa to páčilo."
Nikdy nič neobkresľovala ani nekopírovala. Inšpiruje sa okolím a svojou fantáziou. "Dôležitá je kontúra maľby, aby sa farby na šatke nerozpili a potom to už ide," vysvetľuje Jarka, pričom najviac ju poteší, ak sa jej práca ľuďom páči.
"Pred pár rokmi som bola na charitatívnej akcii, ktorú organizovali manželky veľvyslancov v čase Vianoc. Bolo to v Bratislave a ja som tam mala vlastný stánok. Mojou prácou boli očarené."
Zisk z predaja potom venovala pre detské domovy. "Keď som prišla domov a mamka sa pýtala, čo som si zarobila, povedala som - dobrý pocit, že som spravila deťom radosť," usmieva sa mladá umelkyňa.
Jej hodvábnu kravatu má aj bývalý prezident Rudolf Schuster, aj premiér Mikuláš Dzurinda či európsky komisár Eric van der Linden. Hodvábnu šatku zase nosia manželky veľvyslancov aj Dagmar Havlová.
Tajomstvám maľovania učí aj ženy Rómky v remeselnej dielni Leo Albus, ktorá je súčasťou Diagnosticko-motivačného centra pre nezamestnaných v Spišskom Podhradí.
To Jarka Holubová vedie. Okrem toho absolvovala niekoľko školení v oblasti sociálnej práce, má skúsenosti s prácou v komunitách a pomáha najmä Rómom včleniť sa do majoritnej spoločnosti.
"Je to ťažká práca, ale pre mňa je to výzva naučiť ich nielen brať, ale niečo pre to aj urobiť," hovorí. Nakoniec, ona sama je príkladom toho, že sa to dá. MÁRIA ŠIMOŇÁKOVÁ