|
Ministerka Iveta Radičová s predsedom Paralympijského výboru SR Jánom Riapošom. Obdivovali húževnatosť chlapcov. |
Osud býva k niekomu krutý. Preto ide o to, aby sme my, čo máme v živote väčšie šťastie, pomáhali. Až neskôr zistíme, ako sme sa tým sami obohatili.
Slová pápeža Jána Pavla II. parafrázoval na vernisáži obrazov Róberta Rubinta s názvom Môj svet moderátor Miloš Bubán.
Dvadsaťštyriročný Rubint zatiaľ tíško sedel na svojom kresle, dýchal pomocou trubice a šeptom sa tešil. Stoštyridsať obrazov, ktoré vystavoval, nakreslil prstami, ktorými ako jedinými z celého tela dokáže hýbať.
Defilujú na nich kozmické lode, postavy zo sci-fi a kreslených filmov, aj automobily a redizajnovanie existujúcich modelov.
"Zhotovenie jedinej maľbičky mu trvá tri mesiace. Choroba má progresívny charakter a síl mu stále ubúda," povedal Róbertov otec. A dodal: "Syn je však perfekcionista žijúci vo vlastnom svete, ktorý maľuje."
"Verím, že výstava všetkých podnieti k zamysleniu sa nad zmyslom života a nad tým, že sa ho netreba vzdávať za žiadnych okolností," pokračoval primátor Piešťan Remo Cicutto.
A pretože Róbert miluje autá, organizátori podujatia získali sponzora, ktorý mu venoval nové Suzuki.
"Keď som videl Rubintove obrazy, zasiahol ma príval energie a pochopil som, že medzi nami je ešte niekto silnejší, ako my paralympionici," povedal predseda paralympijského výboru Ján Riapoš a privítal aj osemročného Martina Joppu, ktorý napriek zdravotným problémom podporoval v Turíne športovcov.
Chlapcovi museli pred časom po autonehode amputovať obe nohy, teraz sa učí chodiť na protézach.
A pretože slovenskí paralympionici vybojovali doteraz 62 medailí, medzi ktorými chýba zlato, rozhodli sa jednu symbolicky venovať práve Martinovi Joppovi.
Adresovali to ako odkaz pre všetkých paralympionikov a Slovensku, aby nikomu z nás nechýbala odvaha bojovať, sila vzoprieť sa osudu a zvíťaziť nad jeho nepriazňou.
Šlo o veľkolepé gesto a na veľkolepej spoločenskej udalosti. Do Piešťan na ňu prišlo až štyristo ľudí. Róbertovi Rubintovi, ale i Martinovi Joppovi tlieskali ministerka Iveta Radičová, sochár Tibor Bartfay, tenista Miloš Mečíř i filantrop Milan Fiľo, ktorý, mimochodom, doteraz venoval na slovenskú charitu jednu miliardu korún.
FOTO PRE SME - DESANA DUDÁŠOVÁ
Dvadsaťštyriročný chlapec sa narodil v roku 1982 v Bratislave. Ukončil základnú školu a ďalšieho vzdelávania sa musel zo zdravotných dôvodov vzdať. Zistili mu muskulárnu dystrofiu, Duschenov typ, pri ktorom nastáva úbytok svalstva a jeho premena na tuk.
Ide o genetickú, veľmi rýchlo sa zhoršujúcu chorobu, postihujúcu iba chlapcov, ktorí však po narodení vyzerajú bezproblémovo. Do deviatich rokov Róbert chodil, no potom sa už neudržal na nohách a zostal na invalidnom vozíku.
Pred piatimi rokmi nastali u chlapca vážne problémy s dýchaním a jeho šancou bola iba tracheotómia. Odvtedy nemôže rozprávať, iba šepká.
Má funkčné iba prsty na rukách, s ktorými maľuje svoje krásne obrazy. (blau)
|
Na podujatí nechýbal ani tenista Miloš Mečíř. Na snímke povzbudzuje Róberta Rubinta. Vzadu je Martinko Joppa. |
Autor: Barbora Laucká
