Vatikán 30. marca (TASR) - Po smrti pápeža Jána Pavla II. pred rokom mnohí očakávali, že rímskokatolícka cirkev zaujme ešte tvrdšiu, konzervatívnejšiu líniu, ak sa jeho nástupcom stane favorizovaný kardinál Joseph Ratzinger. Dovtedajší strážca náuky viery však po zvolení a prijatí mena Benedikt XVI. sotva konal ako muž prezývaný "boží rotvajler".
Namiesto toho veriaci dostali pápeža, ktorý prišiel medzi nich na Námestie sv. Petra s tradičnou pokrývkou hlavy známou skôr z minulosti a podľa niektorých pripomínajúcou čapicu Santa Clausa. Svoju prvú encykliku venoval "tvrdohlavý Bavor" téme lásky.
Nemožno povedať, že by Benedikt XVI. zmenil názory v oblasti doktríny. Práve naopak, potvrdil učenie cirkvi vo všetkom od sexuality po nedotknuteľnosť života. Avšak počas prvého roka na pápežskom stolci prekvapil pravú i ľavú časť teologického spektra menšími, no podstatnými zmenami. Je značne svojráznym, nepredvídateľným mužom.
Príkladom je jeho prvá encyklika "Boh je láska", ktorá sa sústredí na odlišné druhy lásky - erotickú a bezvýhradnú lásku k blížnemu, ktoré sa podľa Benedikta XVI. spájajú v manželstve muža a ženy.
"Ktorý iný pápež v histórii napísal svoju hlavnú encykliku o erotickej láske?" spýtal sa konzervatívny jezuita Joseph Fessio, ktorý pozná J. Ratzingera od 70. rokov. "Teraz máme 'pancierového kardinála', 'tvrdohlavého Bavora' a 'božieho rotvajlera', ktorý obhajuje lásku! To je ale paradox!"
Benedikt XVI. bol od zvolenia (19. apríla 2005) skutočne všetko len nie nezáživný. Ukázal svoju mnohým neznámu pastoračnú i ľudskú stránku. Skromne žartoval, že po zvolení mal pocit, akoby na neho padala gilotína. Následne urobil populárne rozhodnutie o urýchlení procesu vedúcemu k svätorečeniu Jána Pavla II.
Prekvapil pri prvom vymenovaní novej skupiny kardinálov, ku ktorým napriek opätovnej snahe o obnovenie diplomatických vzťahov s Čínou zaradil otvoreného kritika Pekingu, hongkonského biskupa Josepha Zena.
Mnohých katolíkov ohromil schôdzkou so svojím najtvrdším liberálnym kritikom Hansom Küngom, ako aj exkomunikovaným ultrakonzervatívnym biskupom Bernardom Fellayom, ktorý vedie schizmatické hnutie založené zosnulým arcibiskupom Marcelom Lefebvrom.
"Keď ho zvolili, ľavica bola veľmi znepokojená a pravica mala radosť. Obe strany očakávali, že nastúpi razantne a zaútočí s cieľom vyčistiť cirkev, že príde ako Veľký inkvizítor," uviedol jezuita Thomas Reese, ktorý vlani pod tlakom Vatikánu rezignoval na post editora katolíckeho časopisu America. "Samozrejme tým ľudí absolútne prekvapil, pretože jeho dosť okúzľujúca osobnosť sa prejavila skôr sympaticky bavorsky než autoritatívne prusky."
Okrem verejného pôsobenia nového pápeža pozorovateľov cirkevnej hierarchie prekvapili tiež jeho nemnohé, no rozhodné kroky.
Pri jednej z administratívnych zmien Benedikt XVI. odvolal hlavného experta Vatikánu na islam arcibiskupa Michaela Fitzgeralda z postu predsedu pápežskej rady pre dialóg medzi náboženstvami, ktorá má na starosti aj vzťahy s moslimami. Fitzgeralda poslal ako nuncia do Egypta a jeho radu zlúčil z radou pre kultúru.
Analytici ako Fessio označili odvolanie Fitzgeralda za dôsledok dojmu, že je príliš mierny k islamu a presadzuje dialóg s moslimami za každú cenu, aj keď by mal Vatikán dôrazne naliehať na dodržiavanie náboženskej slobody v islamských krajinách. Iní ako Reese varovali pred rizikom poslania takéhoto experta "do exilu" v čase, keď sú vzťahy Vatikánu s moslimami také dôležité.
Benedikt XVI. prejavil záujem o dialóg s moslimami s tým, že chce budovať "mosty priateľstva". Ostro však tiež odsúdil terorizmus a spochybnil, či by prevažne moslimské Turecko malo patriť do Európskej únie.
Pochybnosti najmä konzervatívcov vyvolalo tiež vymenovanie kardinála Williama Levadu za prefekta kongregácie pre náuku viery. Prijali ho so "všeobecnými rozpakmi", napísal vo februári editor konzervatívneho časopisu First Things Richard John Neuhaus s tým, že Levada ako sanfranciský arcibiskup nešíril učenie cirkvi týkajúce sa homosexuality.
Neuhaus uviedol, že Benedikt XVI. stojí pred "definujúcou skúškou" - rozhodnutím, ako sa vyrovnať s nesúhlasom liberálov s prvým dôležitým dokumentom vydaným počas jeho pontifikátu, pokynom, ktorý fakticky zakazuje, aby sa homosexuáli stali kňazmi.
Neznamená to, že by s Benediktom XVI. bola úplne spokojná "ľavica". Reformná skupina My sme Cirkev ho kritizovala za ten istý dokument, ako aj jeho "eurocentrický" prístup - zanedbávanie potrieb rozvojového sveta prílišným sústredením sa na zdôrazňovanie kresťanských koreňov Európy a problémy kontinentu.
Benedikt XVI. si na druhej strane získal veľké uznanie za iné iniciatívy.
Židovské skupiny ocenili, že pokračuje v dialógu s nimi minimálne natoľko, ako jeho predchodca. Vyzdvihli predovšetkým jeho návštevu synagógy v Kolíne nad Rýnom, mnohé schôdzky so židovskými zástupcami vo Vatikáne, ako aj plánovanú návštevu koncentračného tábora v Osvienčime počas májovej cesty do Poľska.
Pravoslávni kresťania podobne ocenili jeho úsilie o zjednotenie všetkých kresťanov. Odhodlanosť v tejto oblasti Benedikt XVI. znova preukáže v novembri návštevou Turecka, kde sídli ekumenický duchovný vodca pravoslávnych kresťanov.
Cesta do Turecka však tiež môže spôsobiť problémy: Benedikt XVI. uviedol, že snaha Turecka o vstup do EÚ je v rozpore s kresťanskými koreňmi Európy, ak keď mnohí vnímajú túto krajinu ako hlavného kandidáta na nadväzovanie vzťahov s umierneným islamom. Napätie sa zhoršilo vraždou talianskeho kňaza v Turecku.
"Povedal by som, že prichádza mnoho zmiešaných signálov, čo ukazuje, že Benedikt XVI. bude nepredvídateľný," uviedol Reese.
