New York 30. marca (TASR) - Američania spochybňujú schopnosť svojej krajiny nastoliť demokraciu v iných krajinách a sú rozdelení v otázke, či by aj prípadný úspech tohto snaženia znamenal pre ich krajinu viac bezpečnosti.
Vyplýva to z dnes zverejneného prieskumu verejnej mienky o zahraničnej politike USA. Uskutočnil ho magazín Foreign Affairs v spolupráci s neziskovou organizáciou Public Agenda v dňoch 10. - 22. januára na vzorke 1000 dospelých.
Len 36 percent opýtaných si myslí, že ich krajina dokáže pomáhať pri šírení demokracie vo svete - čo je podľa prezidenta Georgea W. Busha základným cieľom jeho snaženia v Iraku a na Blízkom východe.
Ľudia síce považujú šírenie demokracie za žiaduci cieľ, no z pohľadu zdravého rozumu museli demokrati i republikáni uznať, že demokracia je niečo, k čomu musia krajiny dospieť samy. Uviedol to predseda Public Agenda Daniel Yankelovich. Preto dôvera verejnosti v schopnosť Washingtonu bojovať proti teroristom, chrániť hranice USA a plniť ciele v Iraku a Afganistane celkovo klesá, zistil prieskum.
Najväčším problémom zostáva v ponímaní Američanov vojna v Iraku. Až 22 percent respondentov si myslí, že tento konflikt je najväčším globálnym problémom Ameriky, zatiaľ čo 13 percent sa domnieva, že je to terorizmus.
Američania sú vysoko znepokojení aj z narastajúcej energetickej závislosti USA. Až 90 percent respondentov uviedlo, že je potrebné hľadať alternatívy k zahraničným dodávkam energie, aby sa posilnila národná bezpečnosť. Pritom prieskum sa uskutočnil ešte pred Bushovým prejavom o stave únie, v ktorom priznal, že krajina je "závislá na rope".
Počet Američanov obávajúcich sa o to, že problémy v zahraničí ovplyvnia ceny ropy, stúpol zo 42 percent na 55 percent. Otázka energetickej závislosti krajiny sa tak stala najznepokojujúcejšou spomedzi všetkých 18 nastolených problémov, ktoré najviac sužujú obyvateľov USA. Podobne ako v prípade Iraku, ľudia majú z tohto vývoja nielen obavy, ale majú pocit, že vláda by sa mala k problému postaviť inak, aby ho vyriešila.
Prieskum poskytol mnohostranný pohľad na to, ako Amerika dnes vníma svoju úlohu vo svete.
Šírenie demokracie považuje za prioritu zahraničnej politiky len 20 percent opýtaných. Naopak až 71 percent prisúdilo vysokú dôležitosť pomoci iným krajinám zasiahnutým prírodnými katastrofami, ako bolo zemetrasenie a ničivé tsunami v Indickom oceáne v roku 2004.
Mierna väčšina, 53 percent, si myslí, že na svete bude menej konfliktov, keď krajiny sveta prijmú demokratický systém, no až 73 percent Američanov má obavy, že kroky USA na Blízkom východe nepriamo napomáhajú náboru teroristov. Len 22 percent si myslí, že vláda USA dokáže v Iraku nastoliť demokraciu. Na iných frontoch však prieskum naznačil, že Američania by uvítali viac aktivity.
Medzi ďalšie vysoké priority zaradili obyvatelia USA spoluprácu s ostatnými krajinami v otázkach ako životné prostredie či boj s chorobami (70 percent) a zlepšenie zaobchádzania so ženami v iných krajinách (57 percent).
