|
Jozef Krajňák a jeho kožuchy. Jeden šije niekoľko dní až týždňov. Aj dnes. FOTO - AUTORKA |
príbeh
Jozef Krajňák z Nižných Repáš má úctyhodných 82 rokov. Ešte stále chytá do rúk špeciálnu trojhrannú ihlu a šije kožuchy. A nie hocijaké. Výšivky na nich sú ako maľované. Ide o súčasť kroja z oblasti Levočských vrchov, ktoré sa nazývajú brušľaky.
"Šitie kožuchov sa u nás dedí z generácie na generáciu," hovorí. "Sestra mojej babky bola nemá, kožuchy však šila prekrásne. Podobne stará mať, od ktorej sa to naučil môj otec. Po ňom som prebral žezlo ja."
Vtedy bol šestnásťročný. Ušiť taký kožuch je pritom poriadna drina. Pomocníkom je iba pevná ruka, špeciálna ihla a silná niť.
"Kedysi bolo objednávok habadej. Chodili ku mne ľudia z celého okolia. Na práce okolo gazdovstva sme si preto museli najať sluhu. Ja som poväčšine iba šil. Neraz som si v noci zdriemol iba hodinku."
Zhotovenie jedného kožucha trvalo asi dva týždne. Šil sa z baraních koží. No pán Krajňák za to nedostával peniaze. Často išlo o výmenný obchod: "Doniesli mi napríklad päť koží, z jednej som ušil kožuch, štyri mi zostali."
Koža sa najskôr musela oprať v potoku, potom sa oškrabovala a následne sa na niekoľko dní ponorila do špeciálneho roztoku. Práve s materiálom na kožuchy sú dnes problémy. Vozí sa najmä z Poľska.
"Hoci som na dôchodku, šijem kožuchy z času na čas aj dnes," priznáva 82-ročný pán. Keď sa to spočíta, je remeslu verný už 66 rokov. A naučil ho aj troch ľudí z okolia. Aby ručné kožušníctvo nevymrelo.
ERIKA KARASOVÁ
