Bogota 11. marca (TASR) - Obyvatelia Kolumbie v nedeľu pristúpili k volebným urnám, aby rozhodli o novom zložení zákonodarného zboru. Voľby sa konali za sprísnenej bezpečnosti kvôli hrozbám zo strany marxistických povstalcov.
Približne 23,8 milióna oprávnených voličov malo možnosť hlasovať za kandidátov na 102 poslaneckých mandátov v Senáte a za uchádzačov o 166 kresiel v Snemovni reprezentantov.
Nový kolumbijský Kongres sa bude musieť zaoberať nielen záležitosťami spojenými s armádou a hľadaním mieru, ale usilovať sa aj o vykorenenie korupcie v tejto juhoamerickej krajine.
Na základe výsledkov, známych v nedeľu v takmer všetkých volebných okrskoch, v dvojkomorovom Kongrese bude zastúpené široké spektrum politických zoskupení od bývalých geríl až po tradičné strany.
Medzi víťazmi je niekoľko radikálnych kandidátov spojených s bývalým štátnym guvernérom Alvarom Uribem, známym rétorikou namierenou proti povstalcom.
Podľa oficiálnych výsledkov zostáva najväčšou politickou silou v Kongrese Liberálna strana. Konzervatívna strana prezidenta Andresa Pastranu, ktorá má za sebou neúspech mierových rokovaní s povstalcami a slabú ekonomiku, zostala druhou najsilnejšou zložkou zákonodarného zboru.
Hlasovanie prebiehalo pokojne v celej krajine a úrady nezaznamenali žiadne násilnosti spojené s voľbami. Muselo však byť zrušené v 15 z 1097 obvodov kvôli tomu, že povstalci zabavili a spálili hlasovacie lístky.
O bezpečnosť počas volieb sa staralo asi 150.000 vojakov - zatiaľ najväčší počet príslušníkov armády nasadených pri takejto príležitosti.
Prezident Kolumbie Andres Pastrana prednedávnom vyhlásil, že mierové rozhovory s marxistickými povstalcami z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) o ukončení 38-ročného konfliktu sú na mŕtvom bode a vyslal špeciálne jednotky do demilitarizovanej zóny s rozlohou Švajčiarska, ktorú poskytol rebelom v roku 1998 ako mierové gesto.
V Kolumbii už 38 rokov prebiehajú neľútostné bratovražedné boje medzi príslušníkmi armády, ľavicovými povstalcami a ozbrojencami ultrapravicových polovojenských jednotiek. Len za ostatných desať rokov zahynulo pri týchto ozbrojených zrážkach a násilníckych akciách rôzneho druhu približne 40.000 ľudí.
