Washington 28. marca (TASR) - Právny výbor amerického Senátu schválil v pondelok večer všeobecný imigračný zákon pre volebný rok, ktorý otvára cestu 11 miliónom ilegálnych prisťahovalcov v USA k získaniu amerického občianstva. Ide o víťazstvo demokratov, ktorých prívrženci v státisícoch zaplavili ulice a požadovali lepšie zaobchádzanie s prisťahovalcami.
Senátny výbor zároveň zamietol navrhované tresty pre imigrantov, u ktorých sa zistí, že sú v krajine ilegálne. Naopak schválil nový dočasný program pre 1,5 milióna uchádzačov o pracovné pozície v sektore poľnohospodárstva.
"Všetci Američania chceli spravodlivosť a dnes ju dostali," uviedol senátor Edward M. Kennedy, demokrat za štát Massachusetts, ktorý hral ústrednú rolu pri vypracovávaní návrhu zákona. Biely dom na schválenie zákona zatiaľ nereagoval.
Zákon bol prijatý pomerom hlasov 12:6, pričom väčšina republikánov bola proti jeho prijatiu, zatiaľ čo všetci demokratickí členovia výboru legislatívu podporili.
Podľa republikánskeho senátora Jona Kyla zákon v skutočnosti ponúka amnestiu ilegálnym prisťahovalcom, tvrdšie opatrenia sa mu však do návrhu nepodarilo presadiť. Členov výboru varoval, že jedného dňa bude ekonomika krajiny v zlom stave a americkí pracovníci budú tento krok vláde vyčítať, pretože budú chcieť pracovné miesta, ktoré dnes dostanú ilegálni imigranti. Iní republikáni zákon odsúhlasili.
Z politického hľadiska hrozí, že imigračný zákon rozdelí republikánov akurát pred začiatkom predvolebnej kampane; jeden tábor chce sprístupniť prácu v nízkoplatených pozíciách v oblastiach ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo a baliarenský mäsový priemysel, zatiaľ čo druhý je odhodlaný klásť vyšší dôraz na presadzovanie zákona.
Presne tomuto rozkolu sa chcel vyhnúť prezident George W. Bush, keď sa mu po dlhoročnom úsilí podarilo získať podporu rýchlo sa rozširujúcej hispánskej komunity. "Amerika by si nemala voliť medzi tým, či bude vítajúcou alebo právnou spoločnosťou. Môžeme byť súčasne oboje," povedal Bush na jednom z ceremoniálov slávnostného udeľovania občianstva novým Američanom.
Zákon prijatý senátnym právnym výborom má vo všeobecnosti posilniť hranice USA, regulovať prílev takzvaných hosťujúcich pracovníkov do krajiny a udeliť právnu budúcnosť 11 miliónom prisťahovalcov, ktorí dnes žijú v USA ilegálne. Na základe prijatej legislatívy sa zdvojnásobí pohraničná stráž a vytvorí sa akási "virtuálna stena" vozidiel, kamier a senátorov na monitorovanie americko-mexických hraníc.
Zákon tiež umožňuje udeliť viac víz zdravotným sestrám a pracovníkom v poľnohospodárstve a chráni humanitárne organizácie pred stíhaním, ak poskytnú pomoc ilegálnym obyvateľom.
Najkontroverznejšia klauzula zákona umožňuje ilegálnym cudzincom súčasne žijúcim v USA požiadať o americké občianstvo bez toho, aby sa najprv museli vrátiť domov - čo je proces trvajúci šesť i viac rokov. Budú musieť zaplatiť pokutu, naučiť sa po anglicky, študovať americkú občiansku náuku, dokázať, že zaplatili dane a zaradiť sa medzi ďalších uchádzačov o občianstvo.
Počas zasadania výboru sa zišli pod Capitolom tisícky demonštrantov a tomu predchádzal víkend ďalších mohutných mítingov, na ktorých demonštranti protestovali proti návrhom zasiahnuť proti ilegálnym prisťahovalcom. Len v samotnom Los Angeles sa zišlo pol milióna ľudí, v Kalifornii a Texase zasa vyšli z tried tisíce študentov a pridali sa k protestom.
Demonštrácie zavážili a senátori na oboch stranách uznali, že pracovníci z radov ilegálnych prisťahovalcov berú tisíce pracovných pozícií, ktoré by kvôli nízkej ponúkanej mzde inak zostávali prázdne. Napríklad poľnohospodárstvo je takmer úplne závislé od pracovníkov bez dokladov, pripomenula demokratická senátorka Dianne Feinsteinová.
Prezident Bush je za tzv. program hosťujúcich pracovníkov, no nie je jasné, či jeho vláda bude trvať na klauzule, podľa ktorej sa ilegálni prisťahovalci žijúci v USA budú najprv musieť vrátiť do svojej vlasti, kým budú môcť požiadať o americké občianstvo.