|
Svěrák (vľavo), sedemdesiatnik. FOTO - ČTK |
Nezabudnuteľné komédie, divadelné hry, zľudovené texty piesní i poctivý prístup k životu. To je výsostná značka českej "kultúrnej inštitúcie" menom Zdeněk Svěrák. Dnes oslavuje sedemdesiatiny.
Scenárista a herec, ktorý je osudovo spätý s osobou génia Járy Cimrmana, patrí medzi najčinorodejšie postavy domácej scény. Na jeho neurážlivý humor vzácne počujú generácie fanúšikov i obec odborných kritikov.
"Často sa ráno prebudím a uvedomím si, koľko mám rokov. Zatiaľ ma to trápenie vždy prešlo. Snažím sa vážiť si to, že hoci som taký starý, do Divadla Járy Cimrmana chodia generácie mladých dievčat a chlapcov, ktorých baví to, čo hovoríme. Na oslavy jubilea však budem tlačiť čo najmenej," hovorí.
Spolu s Ladislavom Smoljakom je Svěrák podpísaný pod obľúbenými filmami Jáchyme, hoď ho do stroje či Marečku, podejte mi pero. Sám napísal scenár k snímkam Vrchní, prchni, Vesničko má středisková, Obecná škola či Kolja. Ten film bol v roku 1997 dokonca ocenený Oscarom.
A zo spolupráce s Jaroslavom Uhlířom vznikli piesne Holubí dum, Není nutno, Dělání i Severní vítr.
Svěrák sa narodil 28. marca 1936. Vyrastal v služobnom byte v pražskej elektrárni: "Nemci otca označili za nespoľahlivého a museli sme sa vysťahovať na dedinu. Videl som nemeckých vojakov, ktorí okolo nás pochodovali, videl som otca, ako má stále ucho na rádiu a počúva Moskvu, Londýn alebo Hlas Ameriky," spomína.
Spomienky na detstvo, veľké autorské témy, sa prejavili hlavne v Obecnej škole.
Okrem jeho daru reči a nadania pre veselo sú však všeobecne ocenené i jeho morálne vlastnosti. A Svěrák ich neváha bagatelizovať: "Len som bol vychovaný k tomu, aby bol v živote užitočný. A návrhy na prezidentovanie, to nie. Naposledy som o tom uvažoval, keď som bol malý a v škole sa pozeral na ten obraz. Ale úplne by som zhorel," zdôvodňuje.
Napriek tomu sa angažuje v charite i v spoločenskom dianí. A hovorí: "Myslím, že dobrý človek je asi každý tretí. Rád ukazujem veľa ľudí. Ono to trebárs urobí niečo i s tými ostatnými: sú takí nahlodaní, že by mohli byť tiež dobrí."
Trvalejší odkaz má i jeho dielo, ktoré nenásilne vzdeláva a rozširuje obzory. "Koľkokrát do pesničiek dávam slová, o ktorých viem, že im deti nebudú rozumieť, ale že sa im budú v živote hodiť. A všetko, čo robím, ma baví. Som teda viac než šťastný," bilancuje v sedemdesiatich. (čtk)
