Cikker dvíha hudbou železnú oponu

Napriek studenej vojne a tvrdým socialistickým časom sa podarilo v nemeckom Wiesbadene uviesť operu Jána Cikkera Beg Bajazid. Písal sa rok 1957 a ovácie nemali konca. Vtedajšia tlač písala: "Hudba slovenského skladateľa Jána Cikkera zdvíhala železnú oponu."

Minulý týždeň bolo v bratislavskej vile Jána Cikkera, najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenskej hudobnej histórie, otvorené múzeum.

Skladateľ ju kúpil z peňazí, ktoré mu spolu s Cenou Gustava von Herdera za humanizmus a etické princípy udelila viedenská univerzita. Žil tam s manželkou od roku 1967 až do smrti.

Zachovaný mobiliár

Katarína Cikkerová, niekoľkonásobná bohatá vdova, po jednom z predchádzajúcich manželov dokonca šľachtičná, založila po manželovej smrti nadáciu, ktorá nesie skladateľovo meno. Boli bezdetní, a tak jej neskorší testament určil Nadáciu Jána Cikkera za jediného dediča pozostalosti.

Správna rada nadácie, ktorej šéfuje hudobný virtuóz Peter Michalica, rozhodla atraktívnu funkcionalistickú vilu využívať na kultúrno-muzeálne ciele. Kým na prízemí vznikol po rekonštrukcii veľkorysý priestor, umožňujúci koncertné podujatia, na poschodí pomáha zachovávať genius loci pôvodný mobiliár Cikkerovcov.

Sú tam secesné viedenské stojany, originály zo štyridsiatych rokov, bohato intarzovaný nábytok. Vo vitrínach nechýbajú libretá ani noty opier, zborové skladby aj piesňové cykly. Potvrdzujú, že zmyslom života Jána Cikkera bolo komponovanie, ktorým si získal čestné miesto v kontexte európskej hudobnej kultúry.

Splatený dlh

Ako profesor kompozície vychovával Cikker na Vysokej škole múzických umení budúcich skladateľov i muzikantov v inom odbore. Spomínal naňho dirigent Bystrík Režucha, ktorého otec patril medzi prvých sponzorov diela vtedy nádejného skladateľa.

Aj prorektorka hudobnej fakulty VŠMU, profesorka Ida Černecká navštevovala vilu počas života majstra a často hrávala jeho skladby. "Celá hudobná verejnosť je šťastná, že sa otvorením múzea aspoň trocha podarilo splatiť dlh majstrovi Jánovi Cikkerovi," povedala.

Autorovi opier Juro Jánošík, Beg Bajazid, Mister Scrooge, Vzkriesenie, Hra o láske a smrti, Rozsudok, Obliehanie Bystrice, Zo života hmyzu a operného diela Coriolanus (ktoré Opera SND ešte nikdy neuviedla!) je naša spoločnosť veľa dlžná.

Verní spoločníci

O majstrovi hovorila priateľka a susedka Melánia Kušnírová, ktorá s Cikkerovcami pravidelne hrávala preferans a žolíka.

Podľa nej skromný umelec udržiaval pravidelný životný rytmus. Ráno sa vždy poprechádzal po záhrade, počas dňa učil v škole a vybavoval potrebné záležitosti. Komponoval najradšej v podvečer, pri západe slnka.

A na čom si dokázal najviac pochutiť? Favoritom jeho jedálneho lístka boli slovenské jedlá: bryndzové halušky, haruľa a najmä pečené bravčové s kapustou a knedľou. Na stole navyše nikdy nechýbalo suché biele víno, ktorým často hostil priateľov.

Cikkerovci totiž žili pestrý spoločenský život. Priatelili sa aj s básnikmi Jánom Smrekom či Milanom Rúfusom.

Obetavá manželka

Pani Kiti bola vynikajúca manažérka a diplomatka. Vďaka nej hrali Cikkerove diela aj v zahraničí a komunistická moc tolerovala manželom cesty po západnom svete. Táto krásna dáma, ktorej majster venoval nejedno svoje dielo, je zvečnená na viacerých portrétoch vo vile.

"Nikdy netúžila, aby sa o nej hovorilo alebo písalo, rada zostávala v pozadí," zdôraznila riaditeľka Múzea Jána Cikkera Irena Michalicová.

Katarína Cikkerová bola v pravom slova zmysle cherchez la femme. Skvelá, verná manželka ktorá vytvorila umelcovi zázemie na prácu a ventil na jej prezentáciu. Čo si mohol želať viac? BARBORA LAUCKÁ

FOTO - PETER LEGINSKÝ