|
Manželia Oláhovci s vnukom Mariánkom. Sú mu ako rodičia. FOTO - AUTORKA |
príbeh
Najšťastnejšie momenty v živote Mariána Oláha z Poltára vystriedal nevýslovný žiaľ. Dvadsaťdvaročný šťastný otec dva týždne po narodení svojho syna ovdovel. Bez pomoci rodičov a lekárov by sa nikdy nespamätal.
"Nevestu som mala rada ako vlastnú dcéru. Snažila som sa jej pomáhať a byť jej oporou. Keď nastali problémy, veľmi som sa vyľakala," začína rozprávanie stará matka Magda.
Verdikt lekárov ich zaskočil nepripravených. Šlo o zhubný nádor na pľúcach. "Rátali sme so všetkým. Doma sme sa rozprávali o ďalšej liečbe. Nikto z nás by nebol povedal, že Ingridke zostáva len mesiac života."
Štyri dni pred vianočnými sviatkami 2001 rodila. Bola v siedmom mesiaci. Dieťa bolo malé a slabé a jeho matka o dva týždne zomrela.
"Náš syn sa so stratou manželky nedokázal vyrovnať. Psychicky sa zrútil. Začal konať skratovo. Museli sme na neho dávať pozor. Veľakrát sa zobral o polnoci z domu a šiel na cintorín. Potreboval sa vyplakať na ženinom hrobe," spomína pani Magda.
Odvtedy sa o vnuka s mužom starajú: "Vychovala som štyri deti, vnúčik Mariánko je pre mňa piate. Keď som si z pôrodnice doniesla malý, sotva 1700-gramový uzlíček, tušila som, že prebdených nocí bude neúrekom."
Nemýlila sa. Marián býval často chorý. Okrem detského lekára sledoval predčasne narodené dieťa aj neurológ. "Aj keď je Mariánko podľa doterajších vyšetrení zdravý, veľmi sa o neho bojíme. Vždy v nás bude hlodať červík pochybností," hovoria Oláhovci.
Ich syn robí v Čechách. Pred troma rokmi ho prepustili z poltárskych sklární. Od nezamestnaných rodičov nemohol žiadať, aby sa okrem jeho syna starali aj o neho.
"Ak by sa Marián nezamestnal, ťažko by sa nám žilo. Domov chodí málo. Dva, trikrát do roka. Nečudo, že pre malého Mariánka som ja jeho otcom. Zvykli sme si už na to," vysvetľuje pán Ladislav.
A syn by chcel začať znova. Našiel si známosť, o pár mesiacov pribudne do rodiny ďalšie dieťa. Horšie to bude s bytom a robotou. "Vyhliadky na prácu nie sú v Poltári ružové," má starosti pani Magda.
Otázku, s kým by býval jej vnuk v prípade, že by sa Marián usadil v Poltári, však majú Ladislav a Magda dávno vyriešenú. "Kde by býval? Predsa s nami. Je to naša veľká radosť v živote," svorne hovoria.
MARCELA BALLOVÁ
