
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Mediálne známym lekárom je aj prednosta Neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave Pavol Traubner. Nedávno si dokonca odskúšal povolanie herca – stvárnil jednu z vedľajších úloh v novom slovenskom filme Quarttétto režisérky Laury Sivákovej. Na túto prvú a vraj určite poslednú hereckú skúsenosť sa dal podľa vlastných slov nahovoriť producentom Rudolfom Biermanom.
„Zrejme vedel, že nebudem trvať na vysokom honorári. Keďže sa film nakrúcal v našej nemocnici a potrebovali do záberu lekára, súhlasil som. Povedal som štyri vety neumeleckým hlasom. To bolo celé moje vystúpenie,“ smeje sa vyhľadávaný neurológ Traubner, ktorý má napriek všetkému k hereckému povolaniu blízko. Počas takmer štyridsaťročnej kariéry pedagóga získal podľa vlastných slov „kantorské móresy“. Dekan Lekárskej fakulty UK rád vysvetľuje a poúča, aj pred kamerami a mikrofónom.
„Neschovávam sa pred verejnosťou. Mnohí si možno myslia, že si médiá objednávam, ale, namôjdušu, že to nerobím. Nehrám sa na primadonu a médiá neodmietam. Na druhej strane mi to už spôsobuje trochu problémy, lebo všade sa ma snažia zachytiť kamerou alebo fotoaparátmi. Pritom nie som ani krásny, ani zaujímavý.“
Priznáva však, že médiá a najmä skutočnosť, že sa v nich angažuje aj ako odborník, mu priniesli záujem pacientov. Medzi hercami, spevákmi či športovcami sa tradovalo a traduje dodnes, že Traubner nikoho nevyhodí a každému pomôže.
„Nie preto, že sú populárni, ale ak im človek pomôže, dokážu byť takí ľudsky vďační.“
Detské sny byť pilotom, šoférom a veterinárom čoskoro zanechal a zameral sa na medicínu – svoju profesionálnu kariéru začal na patológii.
„Na mŕtvom ľudskom tele najlepšie vidno, kde lekár urobil chybu. Naučil som sa anatómii, videl som na vlastné oči, ako vyzerajú nervové choroby. A vedel som presne, u koho sa nemám dať operovať.“ (Smiech.)
Neskoršia voľba na neurológiu padla preto, že je to vysoko intelektuálna veda s prísnymi medicínskymi zákonmi a istou dávkou vzrušenia.
„Hľadanie vzájomných súvislostí v neurológii by som prirovnal k detektívnemu pátraniu.“
Aj preto je zrejme medicína pre profesora Traubnera srdcovou záležitosťou. Ak by si mal znovu vybrať, rozhodol by sa rovnako.
„Aj napriek problémom, s akými slovenské zdravotníctvo bojuje. Je to najkrajšie zamestnanie. Každé zachránenie ľudského života, každé odstránenie bolesti, každé poďakovanie pacienta je úspechom.“