FOTO – DESANA DUDÁŠOVÁ
FOTO – DESANA DUDÁŠOVÁ
Je nepísaným pravidlom, že Miloš Bubán v nemocnici o svojej práci moderátora nehovorí. Pacienti to rešpektujú, hoci pri prepúšťaní si žiadosť o jeho podpis neodpustia. O to viac lekárskych konzultácií poskytuje svojim kolegyniam – moderátorkám. A nielen im. Na internom oddelení Železničnej nemocnice sa u gastroenterológa MUDr. Bubána vystriedali herci a speváci, v hojnom počte ho navštevujú novinári.
„Stres a nezdravý spôsob života je v každom z týchto povolaní,“ konštatuje hlásateľ a moderátor.
Nestáva sa mu, aby niekto prišiel a povedal – Dnes sa vynikajúco cítim, vypime si.
„Osem hodín pomáhame iným, a ak to robíme poctivo, skutočne to vyčerpáva. Pretože liečime nielen telo, ale aj dušu. Veľa lekárov preto vyhľadáva aktívny oddych v oblasti umenia.“
Zatiaľ čo moderovanie je pre Bubána príjemným relaxom, medicína vždy stála a stojí na prvom mieste. Venuje jej najviac času, vzdeláva sa, navštevuje sympóziá a kongresy, urobil si dve atestácie. Lekárom chcel byť už ako dieťa.
„Môj otec ochorel na rakovinu, keď som mal päť rokov, rok nato zomrel. Lekár, ktorý sa o neho staral, bol veľmi obetavý, to vo mne dlho rezonovalo.“
Skončenie lekárskej fakulty doteraz považuje za najväčší úspech.
„Vtedy sa skončila najťažšia etapa môjho života.“
A neúspech?
„Skôr pocit zúfalstva, keď pacientovi, chorému na rakovinu, nemôžem pomôcť.“
Čo sa týka jeho popularity, má Bubán skôr pocit, že mu známa tvár v pozícii lekára viac škodí, ako pomáha. Pacienti sa domnievajú, že v televízii trávi väčšinu svojho času. Samozrejme, na úkor medicíny.
Dve zamestnania, a teda dva príjmy, zase vyvolávajú u niektorých ľudí dojem, že je milionár, ktorý pomôže každému. A hoci charita mu nie je cudzia, o tom, komu pomôže, najradšej rozhoduje sám.
„Boli sme piati súrodenci, otec zomrel, mama nepracovala, pretože bola chorá. Doteraz nechápem, ako nás dokázala všetkých obliecť a nakŕmiť. V živote však od nikoho nepýtala peniaze, snažila sa všetko vyriešiť vlastnými silami.“
Čo sa týka podnikania, to praktizovať nemieni. Hoci dostal viackrát oveľa výhodnejšiu ponuku, ako je jeho terajší príjem, odmietol.
„Volali ma do zahraničnej medicínskej firmy aj do politiky. Bolo to veľmi zaujímavé, ale považujem sa za bohatého človeka. Nie preto, že mám veľa, ale preto, že mám dosť.“
Stačí mu, že si dva-trikrát do roka poriadne zacestuje. Cestovnú horúčku nezrazil ani teroristický útok na dvojičky v New Yorku.
„Má príliš vysoké hodnoty.“
Kým však prácou v nemocnici a televízii slúži druhým, na dovolenky chodí najradšej sám. Nikdy ho nelákalo usadiť sa v niektorej z päťdesiatich krajín, ktoré navštívil?
„Takmer všetci moji súrodenci mali možnosť odísť. Pretože nám otec tak skoro umrel, sme na seba veľmi naviazaní. Pre nás je Slovensko mama.“
