Marcel Nemec v „palácových“ časoch práce na kampani HZDS v roku 1998 – s Claudiou Cardinalleovou.
FOTO – ARCHÍV
Marcel Nemec mal v roku 1998 k Rezešovcom, Alexandrovi aj Júliusovi, veľmi blízko. Viac-menej robil predvolebný servis pre predsedu HZDS Mečiara, niečo podobné, ako bude robiť tento rok pred voľbami pre svojho šéfa Peter Baco. Nemec sa však dostal z paláca takmer na ulicu.
Ako ste sa dostali k spolupráci s HZDS?
„Predtým som pracoval v agentúre Roko Michala Gučíka. Robila pre VSŽ. Postupne som sa spoznal s Alexandrom Rezešom, ktorý mi dal ponuku stať sa riaditeľom marketingu vo futbalovom klube Sparta Praha – s platom sedemdesiattisíc českých korún plus auto so šoférom a iné výhody. Raz som tam dostal ponuku prijať úplatok milión korún – za to, že vybavím podpis jednej zmluvy. Nezobral som to.“
Je známe, že ste pracovali aj na volebnej kampani HZDS v roku 1998. Prečo?
„Bolo to pre mňa prirodzené. Ľudia okolo Rezeša začali robiť kampaň, mal som pocit, že k tým ľuďom patrím. V tej chvíli som si neuvedomoval dôsledky. Nikdy som nemal v sebe zafixované, že som teraz mečiarovec. Ja som sa zabával. Vôbec mi nedochádzalo, že sa na to môže niekto pozerať spôsobom – Aha, ten robí pre Mečiara. Myslel som si, že všetci to chápu, že bude šou, sranda. Robil som zaujímavú robotu, servis pre zahraničné hviezdy.“
Mnoho ľudí na tej kampani zbohatlo. Aj vy?
„Rezeš bol férový v tom, že čo sľúbil, to dodržal – až do momentu volieb. Viem, že niektoré honoráre neboli vyplatené, ale nebolo to len kvôli nemu. Haberovi sľúbil, že mu bude sponzorovať platňu, čo do bodky dodržal. Aj nám ako zoskupeniu MC Sáva a Marcela sponzoroval platňu. Čo sa týka zárobku na voľbách, to mi neuveríte – bolo to asi tridsaťtisíc korún. Nemal som nejakú zmluvu, občas došiel Viktor Háber, šéf pre vonkajšie vzťahy, a dal mi nejaké peniaze. Nikdy sme sa nebavili o koncových odmenách. Mal som všetko, k dispozícii niekoľko áut – Volkswagen Passat, Audi A4 Lexus, Audi S6 a iné.“
Naozaj myslíte, že vám toto ľudia uveria?
„Netvrdím, že nebola možnosť zarobiť si viac. Bola dohoda, že ak zoženieme nejakých sponzorov na zahraničné hviezdy, peniaze pôjdu na náš účet. Nebolo to jednoduché, pretože sme nikomu nemohli povedať, kto príde. Bolo to maximálne utajované. Keď mala prísť Claudia Cardinalleová, hľadali sme v Trenčianskych Tepliciach hotel. Našli sme vyhovujúci, patril Transpetrolu. Volali sme našim, či sú to naši ľudia. Povedali, že áno, a dohodli stretnutie s ich šéfom. Na stretnutí som povedal, že som od Rezeša a že chceme tristotisíc korún za to, že tam bude Cardinalleová spať. On, že v žiadnom prípade, že to takto nejde, ale overoval si to telefonicky. Povedal som mu, že to má zbytočné, lebo o tom vie päť ľudí – ja, Mečiar a jeho poradkyňa, Rezeš a on. Skutočne si to ale overil, na druhý deň som prišiel a už nebol žiadny problém.“
Spolupracovali ste aj s Flašíkom?
„Z pohľadu Flašíka boli zahraničné hviezdy zaujímavý biznis. Bol tam tichý boj medzi ním a Rezešom o to, kto ich bude mať na starosti. Tam sa totiž nerobili zmluvy, išlo o keš peniaze na ruku. On mohol povedať šéfovi akúkoľvek sumu, ale koľko vyplatil skutočne, nik nevie. Nakoniec to robil, samozrejme, Rezeš.“
Čo vás dnes prvé napadne, ak si spomeniete na volebnú kampaň?
„Boli to parádne tri týždne. Po cestách sme sa vozili v policajnom kordóne. V Košicich nám policajti doslova salutovali.“
Stali sa aj nejaké nepredvídané, a pritom zaujímavé udalosti?
„Keď ktosi zabudol v Bratislave valašku pre Depardieuho, ktorý bol na mítingu v Košiciach, letelo po ňu lietadlo. Inak, Depardieu bol veľký bohém, hneď, ako vystúpil z lietadla, sa opil. Cardinalleová sa zase mala stretnúť s Mečiarom v Rusovciach na zámku. Na ceste sme však dostali informáciu, že Mečiar bude meškať hodinu. Nemohli sme ju tam nechať čakať, tak sme ju aj s policajnou kolónou vozili hodinu po Petržalke.“
Ešte počas práce v Rezešovom tíme ste sa vraj dostali do konfliktu s kolegami?
„Raz prenikla informácia do médií, že Rezeš ponúkol spoluprácu Marike Gombitovej, sľúbil jej bezbariérový dom a na stretnutie jej doniesol najlepší syntetizátor, ktorý som bol osobne kupovať v Salzburgu. Hľadal sa vinník, ktorý to vyniesol von. Ľudia sa zrazu prestali so mnou baviť, nebrali mi telefón. Až po týždni som pochopil, že ma obviňujú. Mali výpisy, s kým som telefonoval, ale v tom som bol naozaj nevinne.“
Zostali ste s Rezešom v kontakte aj po voľbách?
„S Alexandrom Rezešom som od volieb nehovoril. Táto etapa je uzatvorená. Nerozišli sme sa v zlom, ak ho stretnem, určite ho pozdravím, podám mu ruku. V blízkej budúcnosti sa chcem stretnúť s Rezešom mladším, myslím, že si máme čo povedať, nikdy sme spolu nemali konflikt.“
Čo ste robili po voľbách? Bolo okolo vás ticho.
„Prišlo absolútne precitnutie. Ocitol som sa na okraji spoločnosti. Bol som pre všetkých ten, čo robil pre Mečiara. Aj ľudia, ktorí v tom období chodili pýtať peniaze na taký alebo onaký projekt, na mňa ukazovali prstom.“
Môžete ich menovať?
„Nechem byť taký ako oni. Ukázali mi iný, nový rozmer života. Nechcem hodnotiť, či ma odsudzovali právom, alebo neprávom, to je ich vec. Možno som si to aj zaslúžil. Pre mňa to bolo pozitívne obdobie, prinieslo ma tam, kde som dnes, keď som šťastný a spokojný. To je podstatné.“
Takže čo sa dialo po voľbách?
„Mal som problém nájsť si prácu. V reklamných agentúrach mi hovorili – Keby sa náš klient dozvedel, s kým ste spolupracovali, my sme apolitickí… V jednej som síce chvíľu pracoval, patrila Frunimu, ale po dvoch mesiacoch mu Monika Beňová povedala, že musím odísť.“
Ak to chápem správne, tak ste dlhodobo nezamestnaný?
„Áno. Aby som stále len nehovoril, aký som skvelý. (Smiech.) Ešte musím povedať, že som aj strašný darebák – mám veľa dlhov a vlečú sa so mnou. Keď som pracoval pre Rezeša, zobral som si úver, dosť vysoký. Keď som stratil prácu, prestal som ho splácať. Keďže som chcel, aby to fungovalo, začal som si požičiavať. Dostal som sa do strašného kolotoča. Nemohol som si nájsť prácu, nevedel som, ako z toho von, dlhy sa zvyšovali. Tak som si povedal, že nebudem robiť nič. Začal som uvažovať nad zmyslom svojho života, koketovať s drogami. Okrem marihuany som skúšal rôzne tvrdé drogy – nikdy nie heroín. Ten uzatvára človeka do seba, to som nepotreboval.“
Za čo ste si tie drogy kupovali?
„Neplatil som za ne, samé si ma našli. Nikomu to neželám a neodporúčam. Zistil som, že sa dá žiť bez koruny. Žil som z lásky, dva roky som nič nerobil. Spoznal som mnohých ľudí, naučil som sa inak chápať svet, užíval som si. Dnes nemám problém povedať, že som homosexuál, pred rokmi som sa za to hanbil. Našiel som odvahu povedať to svojej mame.“
Ste od drog závislý?
„Nie. Keď som zistil, že som sa dostal do stereotypu zábavy, ušiel som z Bratislavy. Šiel som k mame a bratovi do Kremnice, ale po dvoch mesiacoch som zistil, že zmena musí nastať vnútri. Tak som šiel s bratom pracovať do Talianska. Oberali sme jablká, prvýkrát vo svojom živote som fyzicky pracoval. Vyčistil som sa. Ak považujeme za drogu aj marihuanu, tú som fajčil asi pred týždňom. Tvrdú drogu som si dal na Silvestra.“
Pracujete. Začínate nový život?
„Niektoré menšie dlhy som povracal, s veľkými dlhmi sú problémy a zatiaľ ich nemám z čoho vrátiť. Je to šialená suma, verím, že to zvládnem. Chcem sa vrátiť do spoločnosti. Budem na sebe pracovať odznovu.“
Čo dnes robíte, z čoho žijete?
„Neprestal som sa venovať umeniu. Kúpili sme s kamarátom nejaké nástroje, mikrofón. Pracujeme na multimediálnom projekte. Mala by byť z toho poviedková kniha, cédéčko, videofilm s javiskovou podobou. Prácu, ktorá ma živí, som si našiel na inzerát. Chodím po firmách a predávam zľavnené kupóny do divadla West. To sú tie paradoxy života. Predávam lístky na Kopytovcov, kde som zažil lesk slávy ako člen.“
Oni opäť hrajú. Ste s nimi v kontakte?
„So Sávom Popovičom sme naposledy telefonovali koncom minulého roka. Pýtal sa ma, či nepoznám niekoho, kto by chcel manažovať jeho projekty. Povedal som mu, že poznám, že sa volá Marcel Nemec, ale momentálne je zadaný.“
Aj partnersky?
„Nie. Ale v práci som vyhral zájazd pre dve osoby do hotela Grand v Starom Smokovci a nemám partnera. Tak kto by chcel so mnou úprimne ísť, nech sa ohlási.“
ROMAN KRPELAN
