Brusel 24. marca (TASR) - Za historické rozhodnutie označil rakúsky premiér Wolfgang Schüssel zhodu európskych lídrov o potrebe spoločného riešenia otázky energetiky v rámci Európskej únie.
Ako uviedol po prvom dni zasadnutia Európskej rady jej súčasný predseda, podľa dohody bude musieť odteraz Európska komisia najmenej dvakrát ročne predložiť rade správu o situácii v oblasti zásobovania energiou. Kontroverzná otázka o nacionalizme v energetickom sektore sa počas debaty neobjavila.
Podľa slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu sa ukázalo, že otázka spolupráce v energetike je nutnosťou. "Mali by sme odvážnejšie spolupracovať všade tam, kde to bude v prospech občanov Európy. Som si istý, že energetika tou oblasťou je," vyhlásil šéf slovenského kabinetu.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso vyjadril s doterajším priebehom rokovaní spokojnosť, hoci sa nedospelo k žiadnym konkrétnym výsledkom o energetike. "Dosiahli sme dohodu o základných líniách tejto politiky, aj keď sme nedospeli ku konkrétnym záverom," uviedol Barroso. Očakáva pritom, že v záverečnej deklarácii sa okrem potreby vytvorenia spoločnej európskej politiky a pravidelnej debaty o tomto rezorte ocitnú aj body týkajúce sa dokončenia európskeho vnútorného trhu s elektrinou a plynom, vybudovania sietí medzi štátmi, zvýšenia vzájomnej energetickej výmeny na najmenej desať percent spotreby, poklesu spotreby energie do roku 2020 o 20 percent, ako aj dlhodobá stratégia pre obnoviteľné zdroje.
Podľa Dzurindu sa v Európe objavil nový pohľad na atómovú energiu. "Vplyvom klimatických zmien a šialených nárastov cien ropy sa mení pohľad aj na takú citlivú tému, akou je jadrová energia. Ale nie som si celkom istý, či by zmena tohto pohľadu mala viesť aj k zmene náhľadu na Jaslovské Bohunice, pretože sme od prvého počiatku vedeli a boli sme vystavení tomuto tlaku predovšetkým kvôli bezpečnosti, nie kvôli podstate," uviedol Dzurinda v súvislosti s požiadavkou únie na odstavenie blokov slovenskej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktorej muselo Slovensko vyhovieť, zatiaľ čo únia v poslednom období poukazuje na zvyšujúci sa význam tohto druhu energie. NIČ DRAMATICKÉ SA NA SUMMITE NEUDIALO
Okrem energetiky sa najvyšší predstavitelia venovali aj Lisabonskej stratégii s dôrazom na podporu rastu a zamestnanosti, výskum a vývoj, ako aj na malé a stredné podniky.
Pri hodnotení prvého dňa summitu Dzurinda uviedol, že sa zatiaľ "nič dramatického neudialo" a ani nečaká, že by sa tak malo stať počas druhého dňa.
"Vládne veľmi široká zhoda v tom, že Európa má len jednu alternatívu alebo jednu šancu a tou je vsadiť na poznatkovú ekonomiku, vsadiť na podporu vzdelávania, ale aj vedy a výskumu," konštatoval Dzurinda.
Rozdiely sú podľa neho len pri zdôrazňovaní jednotlivých postupov, prostredníctvom ktorých by sa mohlo pokračovať rýchlejšie - napríklad nové členské krajiny by uvítali liberálnejší trh so službami a otvorenie pracovného trhu starých členských krajín. Tieto rozdielne postoje premiér podľa vlastných slov "nevníma dramaticky, pretože kompromis alebo menší krok je lepší ako nedohoda". UZNÁVANÝ DÁNSKY SYSTÉM REFORIEM TRHU PRÁCE JE PODNETNÝ, NO NEMOŽNO HO APLIKOVAŤ VŠADE
Ministri financií sa na separátnom rokovaní venovali reforme trhu práce. Slovenský minister financií Ivan Mikloš označil za ocenenie slovenských reforiem, že rakúske predsedníctvo požiadalo Slovensko a Dánsko, aby na úvod zasadnutia informovali o riešení tejto otázky v oboch krajinách.
Ministri pritom dospeli k záveru, že dánsky systém označovaný ako "flexsecurity" spájajúci flexibilitu so sociálnou ochranou, ktorý je vo všeobecnosti obdivovaný, nie je možné mechanicky aplikovať vo všetkých členských krajinách únie. Problémom je totiž s ním súvisiace veľmi vysoké daňové zaťaženie. PREDSTAVY O BUDÚCNOSTI EÚ A ÚSTAVNEJ ZMLUVE SÚ NEJASNÉ
Ministri zahraničných vecí sa podľa šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana dohodli na potrebe urýchlenia rokovaní o budúcnosti únie. Ešte pred júnovým summitom sa stretnú na neformálnom zasadnutí v Rakúsku, kde budú rokovať o budúcich hraniciach EÚ.
"Ak si rakúske predsedníctvo chcelo ujasniť, aký návrh správy pripraví pre júnovú radu, ako ďalej s európskou ústavnou zmluvou a vôbec ďalším putovaním Európy v budúcnosti, dnešná debata tomu veľmi nepomohla," zhodnotil diskusiu Kukan.
Názory jeho kolegov na ústavu sa veľmi líšili. Zatiaľ čo niektorí ju považujú za mŕtvu, ďalšia skupina s tým vôbec nesúhlasila. "My jednoducho nemôžeme utiecť od ústavnej zmluvy," apeloval slovenský minister a pripomenul, že pri jej podpise sa všetky štáty zaviazali zaujať k nej stanovisko, Kukan preto vyzval všetky členské krajiny, aby tak urobili. "Sú tu dve skupiny štátov, tí, čo urobili domácu úlohu a ukončili ratifikačný proces a tí druhí, ktorí tak neurobili. Keď budeme takto debatovať, môžeme ešte debatovať dva-tri-štyri roky a bude to stále rovnaké. Bolo by veľmi dobré, keby všetky štáty, aj tie, čo sa rozhodli, že pozdržia ešte ratifikáciu, formulovali nejaké stanovisko, nejakú pozíciu k tejto ústavnej zmluve. Určite by to pomohlo aj Rakúšanom," myslí si Kukan. Podľa rakúskej ministerky zahraničných vecí Ursuly Plassnikovej je však málo pravdepodobné, že na júnovom summite predloží rakúske predsedníctvo nejaký konkrétny návrh na vyriešenie tejto otázky.
Šéfovia diplomacií sa venovali aj trom zahraničnopolitickým témam. Niektorí ministri požadovali, aby sa do záverov rady zaradila výzva, že v americkej väznici v Guantáname nemožno zadržiavať väzňov bez obvinení. Druhým bodom bola Mauritánia. Španielsky minister Miguel Ángel Moratinos požiadal o pomoc v súvislosti s prílevom ilegálnych imigrantov z tejto krajiny a únia na základe tejto žiadosti prisľúbila Španielsku dva milióny eur. Poslednou zahraničnopolitickou otázkou bolo Bielorusko. Niektoré krajiny navrhli, aby závery obsahovali aj ráznejšie vyjadrenie zo strany únie v súvislosti s nedemokratickým priebehom prezidentských volieb. Rakúske predsedníctvo predloží preto text, ktorý bude zaradený do záverov summitu.
