Je neskorý večer a ja si vetrám hlavu. Bez akejkoľvek mozgovej kontroly prepínam programy a inštinktívne stískam televízny ovládač. Zastavím sa, ako inak, pri bloku reklám. A sledujem upútavku na súťaž o najkrajšiu ženu Slovenska.
Pýtate sa, ktorú konkrétne? Máme predsa dve.
Keď som prvýkrát zhliadol šot jednej z nich, pomyslel som si, že chýbajú už len rozkročené ženské nohy, aby som to mohol nazvať upútavkou na lacný pornofilm (presne takto si lacný pornofilm predstavujem).
Keď som sa však pozeral druhýkrát, zistil som, že tie rozkročené nohy tam sú a sú dokonca aj ženské (ako som ich mohol predtým prehliadnuť!).
Už dávno som si zvykol na agresívny prístup istej televízie smerom k divákom. Veľmi ma však mrzí, že práve vtedy, keď je v tejto súťaži skutočne veľa nádherných žien, scénograf a majitelia kultúry v danej televízii zvolili práve takýto netradičný prístup.
Teda, netradičný prístup ako taký mám rád a verte, že na umeleckej škole s konvenciou dlho nevydržíte, no pre mňa je tento šot stratou miery na strane vedenia televízie.
Ostré tvary, čierna koža, nahé ženské telá. Samozrejme, že je to súťaž o telesnej kráse a nech mi nikto nehovorí, že miss musí byť inteligentná. Prečo však tie dievčatá pôsobia na obrazovke len ako kusy mäsa? Krásne kusy mäsa?
Pomaly si zvykáme, že Slovensko má okrem bežných fyzikálnych aj rôzne spoločenské anomálie (aj keď neviem, či je pri slove anomália vhodné použiť slovo bežné). Dve súťaže krásy budú asi jednou z nich.
Na záver už len jednoduchá veta: Moja mama je aj tak najkrajšia!
chrappa.blog.sme.sk
