|
Peter Ozimný. S manželkou si popoludní sadnú a pri rádiu vyšívajú obrazy a obrázky aj do rána. FOTO - AUTORKA |
Manželia Peter a Jarmila Ozimní zo Starej Turej si krátia čas vyšívaním obrazov a gobelínov. V zbierke ich majú okolo 400, od malých až po plátna polmetrových rozmerov. Začali sa tomu venovať po odchode na dôchodok.
"V domčeku, kde sme bývali, som mala záhradu so všetkými kvetmi," spomína Jarmila. "Keď sme sa presťahovali do paneláku, príroda nám chýbala." Začali si ju teda vytvárať sami. V podobe vyšívaných kvetov a krajiniek.
Rovnako si vyšili všetky hrady a zámky, ktoré kedysi, keď mali auto, pochodili.
Najskôr začala vyšívať pani Jarmila, pred dvoma rokmi sa pridal aj manžel Peter. Raz išiel okolo obchodu a oslovila ho predloha na vyšívaný gobelín s biblickou tematikou.
Rok mal obraz doma, kým sa pustil do vyšívania. Ale potom ho už tento koníček opantal natrvalo. Manželia vyšívajú svorne takmer každý deň. Začínajú popoludní a vydržia až do neskorých nočných hodín.
"Pustíme si večer rádio a koľkokrát ideme spať až o druhej v noci. Vtedy sa náramne dobre robí," hovoria.
Len ten ich koníček odčerpáva financie zo skromných dôchodkov. Potrebujú predlohy obrazov, bavlnky, špecializované časopisy. "Nechodím do krčmy, nefajčím, nepijem, tak si doprajem takúto záľubu," usmieva sa Peter.
Po predlohy neváha cestovať až do Bratislavy alebo na Myjavu. V práci sú dôslední. "Ak mi nesadne nejaká farba, neváham vypárať už hotovú časť."
Jarmila vyšíva krížikovou výšivkou, Peter ovláda šikmý steh. Jarmila čerpá predlohy z časopisov a vyšíva aj na kanavu, Peter si predlohy s vyznačenými farebnými poliami kupuje.
Jarmila zhotovuje vyšívané obrazy, Peter vytvára gobelíny. Tie majú povyšívané aj pozadie, kým pri obrazoch je vyšitý iba symbol. Ihlu s bavlnkou treba pri týchto výrobkoch prevliecť plátnom 60-tisíc až 80-tisíc ráz.
Navzájom si techniku vyšívania nemenia. Peter nevie krížiky, Jarmila šikmý steh. "Ten je pre mňa náročný," priznáva. "Skúšala som vyšiť jeden malý obrázok, nešlo mi to."
Obrazy od každého pribúdajú rýchlosťou asi dva, tri do mesiaca. Majú ich povešané po celom byte. "Dokonca aj na toalete," prezrádza pani Jarmila. "Ešte stovka ich čaká na zarámovanie," dopĺňa ju Peter.
"Už sme aj uvažovali, čo s obrazmi urobíme. Asi by sme ich darovali nejakej galérii alebo zariadeniu, kde by krášlili chodby a miestnosti," svorne hovoria. Predávať ich rozhodne nechcú: "To sme nikdy nerobili. Je nám to ľúto, keď je v tom toľko námahy."
Radšej svojimi dielami robia radosť svojim blízkym a darujú ich. Mnohí členovia blízkej i vzdialenejšej rodiny majú darček od manželov Ozimných. ĽUBOSLAVA SEDLÁKOVÁ
