Barbora Nedeljáková.
FOTO - ČTK
Hovorí sa, že pre získanie roly vo filme Hostel sa ani neunúvala niekomu z americkej produkcie vysvetliť, kde a aké je vlastne Slovensko. Americkí tvorcovia ho tam vykresľujú ako zaostalú krajinu a ľudí ako krvilačných maniakov. BARBORA NEDELJÁKOVÁ tvrdí, že po prečítaní scenára bola v šoku. No potom to začala brať s nadhľadom.
Herečka, ktorá žije od devätnástich rokov v Prahe a pred pár mesiacmi sa presťahovala do Los Angeles, bola minulý týždeň u rodičov v Banskej Bystrici.
Čo vás priviedlo domov?
"Hlavným dôvodom, prečo som tu, sú dane. (smiech.) Tak je to každý rok o tomto čase. Ale, samozrejme, chcela som už vidieť rodinu, priateľov, pretože som doma nebola štyri mesiace. Stretla som sa aj s bratom, čo ma veľmi potešilo, nevídame sa často. Takže sme to aj s priateľmi trochu oslávili, že sme spolu, zabavili sme sa."
Hovorili ste aj o filme?
"Pravdaže, prebrali sme aj film. V Banskej Bystrici sa ešte nehrá, veľa však o filme čítali a počuli, vypytovali sa, ako je to tam s tým naším Slovenskom a aký mám na to názor ja."
Aký?
"Už je to takmer rok, ako sme film nakrútili. Takže najväčšie prekvapenie, šok zo scenára, mám dávno za sebou. Je to fikcia, je to horor. Tak sa na to pozerá väčšina krajín. Napokon, vo filme nie sme jediní vykreslení ako krvilační maniaci. Sú v tom aj iné krajiny. Nemyslím si, že by tento film mohol nejako uškodiť Slovensku."
Vo filme hráte chladnokrvnú, bezcitnú krásku ruskej národnosti Natáliu.
"Ale ona je zo začiatku veľmi milá a priateľská a láskavá k mužom. Až potom sa premení na krvilačnú beštiu."
To ste akože celá vy?
"No iste, tá rola mi bola ušitá doslova na mieru!" (smiech.)
Vraj už sa chystá Hostel 2.
"Áno, bude sa robiť aj dvojka. Režisér a scenárista Hostela Eli Roth má teraz ponuku sfilmovať Stephena Kinga a potom bude nasledovať Hostel 2. A pokiaľ viem, scenár k dvojke už píše."
Ktovie, či sa v pokračovaní nájde rola aj pre vás, keď ste v prvom dieli zomreli. Akú smrť vám Eli Roth napísal?
"Mňa aj moju hereckú kolegyňu zrazí auto! Moja smrť je dokonca taká delikátna, že ma dorazí až na druhýkrát! Toto malo pri premietaní v Amerike asi najväčší úspech, pri tejto scéne publikum vstáva, dupe, kričí. A či budem hrať aj v dvojke? Neviem, či je to na sto percent, ale hovorilo sa, že sa vrátim ako nočná mora."
V médiách je vás často vídať po boku režiséra Rotha, dokonca aj ruka v ruke. Ste pekný pár.
"Áno? Hovorí sa to? Že sme pekný pár? No, boli sme. Už nie sme."
Hovorí sa, že ste rolu dostali vďaka tomu, že ste Rothova priateľka.
"Vážne? To sa dalo čakať! Nie je to tak. Nakrúcanie filmu Hostel sa skončilo vlani v máji. Eli Roth sa v auguste vrátil do Prahy a až potom sme boli pár. Nie predtým ani počas nakrúcania. Nejaké sympatie tam boli, ale všetci režiséri majú sympatie k herečkám vo svojich filmoch. Jemu sa páčila aj moja kolegyňa, Češka, blondínka Jana Kadeřábková. Práve preto som ho nechcela. Že sa mu páčili aj iné."
Natália v Hosteli je vašou prvou veľkou filmovou úlohou, vy ste však herectvo študovali a venujete sa mu dlhšie.
"Od 19 rokov som žila v Prahe, venovala som sa bábkoherectvu, mala som menšie filmové úlohy, napríklad v českom televíznom filme Čierni anjeli, ale aj vo filmoch americkej produkcie Doom či Šanghajskí rytieri. Aj v divadelných hrách."
Už nežijete v Prahe?
"Pred pár mesiacmi som sa presťahovala do Los Angeles. Bývanie v Prahe som si nechala. Nedávno som tam bola na českej premiére filmu Hostel a potešilo ma, že ma tam moja malá izbička čaká. Rada by som v Prahe robila aj ďalšie projekty, napokon, ponuka, ktorú som teraz dostala, je z americkej produkcie z Prahy. Tam budem tam do 1. apríla, potom idem späť do Los Angeles."
Už ste si v Amerike zvykli?
"Som tam ešte len chvíľu, tri mesiace. Očakávala som, že to tam bude veľmi ťažké. No na to, ako som sa pripravovala, bol príchod do Los Angeles príliš jednoduchý. Rozhodne som nečakala, a nečakal to asi nikto, že Hostel bude po uvedení do kín číslo jeden. Dostal sa na prvé miesto pred kasové trháky King Kong a Narnia. Vtedy sa mi otvorili dvere do agentúr. Bolo to príjemné."
Aká bola premiéra? Ak sa niečo krúti okolo Quentina Tarantina a Eliho Rotha, muselo to byť veľkolepé?
"Áno, títo dvaja sú si podobní, obaja sú posadnutí hororovým žánrom a krvákmi. Premiéra bola len pred kritikou a bola pokojná. Je to úplne iný zážitok, ako vidieť film s naozajstným hororovým americkým publikom. Oslavovali sme až potom, keď sme sa dozvedeli, že film je na prvej priečke návštevnosti."
Bol tam aj Tarantino?
"Áno."
Aký je?
"Prvý raz som sa s ním stretla v Španielsku. Bola som nervózna, nepokojná, predsa len, Tarantino je slávny režisér. Je však veľmi príjemný a priateľský. Zaujímavý, zvláštny muž so svojráznym prejavom."
Aj vás už ľudia na ulici spoznávajú?
"Myslíte v Banskej Bystrici? Ale ba! Len tí, čo ma poznajú odjakživa. A možno takí, čo bývajú niekde blízko nás na sídlisku Fončorda. Vraj, pamätám si ťa, bývala si vedľa v dome a ja som ťa videl v časopise, v televízii. Ale inak nie, nikto na mňa neukazoval prstom a nešepkal si, aha, toto je tá hviezda."
No okrem filmu venujete aj modelingu.
"Viac reklame, pretože nemám výšku na móla a reklamy sú aj z finančného hľadiska zaujímavejšie."
Baví vás to?
"Je to krátkodobá záležitosť, ale finančne zaujímavá. A sú tam vždy príjemní ľudia, je tam sranda. Napríklad, reklama na prací prášok. Nakrúcali sme to v hale s kaskadérmi, trvalo to tri dni a bolo to fyzicky náročné. Pripli ma na šnúry, lietala som vo vzduchu, robila som saltá a rôzne kúsky z karate. A pointa? Získam v tej reklame sošku Oscara! Za to, že moje šaty sú krásne lesklé čierne, kým druhá slečna má šaty šedé, lebo ona nevie v akom prášku má prať!" (smiech)
