|
Ján Lichý hubárči už 30 rokov. Huby zazrie všade. A tak začiatkom marca uvidel na Šachtičkách pod snehom aj osikovec, najkrajší hríb jesene. FOTO - JÁN LICHÝ a ERIKA KRČOVÁ |
príbeh
Už tridsať rokov má Ján Lichý z Banskej Bystrice jedinú vášeň. Je ňou hubárčenie. Pri ňom za tie roky zažil kadečo. No nájsť začiatkom marca pod snehom osikovca vyrazilo dych aj jemu.
Pošťastilo sa mu to na lyžovačke, v čase, keď hubári povinne oddychujú. Bol si zalyžovať na Šachtičkách a osikovca našiel blízko vleku. Dokonca dva, vzdialené od seba meter.
"Neveril som vlastným očiam. Odfotil som si ich mobilom a nechal tam, nech sa potešia aj ostatní. Stáva sa, že človek nájde v novembri aj v decembri jesenné hríby, ale nájsť v marci, počas tuhej zimy, najkrajší hríb jesene?" čuduje sa Ján Lichý ešte dnes.
Na huby chodí do Hrochote, kde majú chalupu. Už 25 rokov vyráža vždy na to isté miesto. A vždy sa vracia s "úlovkom". "Každý rok sa môžem pochváliť nejakým exemplárom. Medzi tie posledné patrí hríb smrekový, ktorého klobúk mal priemer 27 centimetrov."
Na jednom mieste raz našiel takmer 30 hríbov. Najprv sa s nimi pokorne rozprával, a potom sa z nich tešil. "Vraví sa, že dobrý hubár, keď nájde prvý dubák, mal by si dať hneď za štamperlík pálenky," smeje sa.
Ten by si určite dal aj vtedy, keď v lese stretol medvedicu s dvoma mladými: "Bolo to už dávnejšie. Večer, keď som sa vracal z húb, iba som začul, ako na mňa kričia poľovníci. Myslel som si, že ma zdravia."
Až potom, po zážitku s medveďou rodinkou, sa dozvedel, že tam poľovníci na ne celý týždeň, večer čo večer, striehnu. Že ich pozorujú a filmujú. Dali im tam aj návnadu, nejakú potravu.
"Našťastie, nič zlé sa nestalo. Vidíte, čo všetko človek zažije na hubách," usmieva sa pán Lichý. A chodí na ne ďalej. Každý piatok a utorok. ERIKA KRČOVÁ
