Matej Sajfa Cifra. FOTO - ARCHÍV |
Je jedným z najvyťaženejších rozhlasových moderátorov v televízii. Hovorí, že jeho úspech je daný improvizačnými schopnosťami. Tie chýbali hercovi Dušanovi Cinkotovi, ktorého nahradil v moderovaní reality šou VyVolení. Naštartovala sa mu tým televízna kariéra. MATEJ SAJFA CIFRA (26) hovoril so SME o reality šou i o kopaní kanálov.
Máte lepšie ohlasy ako Dušan Cinkota?
"Sú viac pozitívnejšie ako negatívnejšie. Dušan môže byť veľmi vďačný, že jeho odchod z televízie bol taký pokojný. Veľmi dobre urobil, že odišiel tak, ako odišiel, a bulvárne médiá si ho prestali všímať. Sám si povedal, že je určite lepší herec ako moderátor. Ja som možno lepší moderátor, ale zlý herec. Len sme si to vymenili."
V bulvári sa viedla pomerne agresívna kampaň voči jeho osobe. Nováčika vo veľkej šou musela znervózňovať, stresovať.
"Vnímal som tú negatívnu kampaň, ale myslel som si, že to bude ako s Terezou Pergnerovou. Keď ona začala v Čechách moderovať VyVolených, médiá a všetky fóra ju roznášali a opisovali ako starú feťáčku, ktorá len žmurká do kamery a rozhadzuje rukami. Ľudia si však na ňu zvykli a pozerali VyVolených, lebo ich to baví. Preto som si myslel, že to bude aj Dušanov prípad. Ľudia si asi nezvykli a aj televízia to brala tak, že si nezvykli."
Vy by ste ten tlak zvládli?
"Neviem. Tlak médií, ak je negatívny, je vždy nepríjemný. Je naozaj ťažké ráno vstať, prečítať si noviny a dozvedieť sa o svojej neschopnosti. Dušan však odchod zvládol dobre. Nikde sa o ňom nepísali palcové titulky v tom znení. On totiž naozaj nie je neschopný, len nie je najšťastnejší moderátor. Ale ani Miro Žbirka nie je úžasný moderátor."
Aj o vás sa teraz zvádza na titulkách boj - vzťahom s modelkou. Neprekáža vám to sebaodhaľovanie?
"Prekáža, ale je to súčasť mojej práce. Ak ste na Slovensku známa osoba, po mesiaci odhalia váš vzťah. My sme s Lindou zvolili stratégiu, že sa nebudeme skrývať. Išli sme do Sadu Janka Kráľa a nafotili sme titulky. Ďalej to už nikoho nezaujíma. To nie je sebaodhaľovanie. Je to forma, ako sa vyhnúť bulváru a dodatočným zbytočným špekuláciám."
Chápete potom pohnútky ľudí prihlásiť sa do VyVolených?
"Ja by som sa tam neprihlásil. Dvanásťmiliónová výhra pre mňa nie je dostatočne motivujúca. Nezvažoval by som ani 35-miliónovú ponuku. Som istým spôsobom exhibicionista, ale na toto treba byť extrémny exhibicionista. Preto sa nad pohnútkami vyvolených ani nezamýšľam."
Dokedy môže ten formát zaujímať diváka? Akú životnosť mu dávate?
"Do júna to bude akurát, potom toho ľudia budú mať dosť."
A keby sa vysielala tretia séria, šli by ste aj do toho?
"Veľmi by som to zvažoval. Teraz to beriem tak, že je to moja robota. Keď niekto kope kanál, tak kope kanál. Tiež sa mu každý deň nechce ísť do práce. A ja som spokojný, že mám čo robiť."
Myslíte si, že máte týmto projektom naštartované na televíznu kariéru? Máte o ňu záujem?
"Nepoviem nie, to by som klamal."
Aký formát vám sedí?
"Veľmi mi sedela Noc VyVolených. Teraz to robím tak trikrát do mesiaca a veľmi sa na to teším. Som tam sám sebe pánom a môžem robiť to, čo uznám za vhodné. Budúcnosť si viem predstaviť v podobnom type relácie. Nejakú nočnú (late-night) šou. Na to však musím ešte trošku zostarnúť." (smiech)
Priznávate, že nie ste práve modelom. Trend krásnych tvárí na moderátorských postoch v televíziách sa končí?
"Ženy majú v televízii oproti mužom výhodu. Dá sa na ne dlho pozerať. Ja si však nemyslím, že som taký extrémny ksicht, aby pre mňa zriadili zákaz vjazdu do televízie. A netvrdím ani, že som megapohľadný. Niekto môže moju tvár považovať za príťažlivú, niekto nie. Aj tak je to skôr o nejakom vyžarovaní."
Neprekáža vám, že sa prostredníctvom vašich šou v televízii i FUN rádiu podieľate na komercionalizácii života?
"Komercionalizácia je niečo, čo sme mohli riešiť v deväťdesiatych rokoch. Teraz to už nie je podstatné. Podstatnejšie je, aký je človek vnútri, nie to, čo má oblečené."
V reláciách však to, čo mal niekto oblečené, ako vyzerá, riešite.
"Zameriavame sa na to zámerne, aby sme poodhalili, že za tým musí byť viac. Ak si niekto na niekom všíma len náramok Gucci, sám je povrchný, lebo náramku pridáva hodnotu, ktorá mu nepatrí. To však, že ten náramok Gucci niekto má, neznamená, že je komerčný, zlý, hlúpy."
Ako sa vám darí odhaliť, že ak má človek luxusné autá, bývanie, oblečenie, je aj dobrým človekom?
"Za toho človeka bude hovoriť vždy jeho správanie. Luxus nie je povrchnosť, luxus je vec možností. A rádio ani televízia nie sú určovateľmi ľudských hodnôt, nie sú to výchovné stanice. Ja si tiež vyberiem alebo dokument, alebo nahotinky z VyVolených."
Priznávate, že sa z vás, bývalého intelektuála, stal konzument. Nie ste jediný, no viete, prečo sa to tak vyvinulo?
"Šiel som študovať na Filozofickú fakultu slovenčinu a angličtinu, lebo po anglicky som vedel. Bavila ma literatúra a počas strednej školy sme čítali veľa kníh. Dokonca sme sa so spolužiakmi predbiehali v tom, kto koľko. Nosil som semišové sako, šál a pôsobil som veľmi básnicky. Dokonca som si kupoval denník SME." (smiech)
Zmenili to peniaze?
"Áno, keď som začal robiť, začal som aj zarábať. Nie astronomické peniaze, ale žil som si lepšie, ako niektorí spolužiaci z vysokej školy. Postupne som sa čoraz viac sústreďoval na tú prácu. Nie však pre tie peniaze, bavila ma. Bola mierne odklonená od celodenného sedenia v Sade Janka Kráľa, čítania Kafku a jedenia dvoch rožkov so syrokrémom. Pohybujem sa niekde medzi tým a konzumom, bližšie ku konzumu."