FOTO
Gusto Kubán bol veľký herec malých, zvyčajne nemých úloh. Jeho tvár si však každý hneď zapamätal. Začínal v 47 rokochKeby Augustín Kubán žil, iste by si zahral v Love Story Bathory. Pre strieborné plátno ho objavil práve Juraj Jakubisko. Napriek tomu jeho meno málokto pozná. Spomenie si naň až ako na Tómu Hloboněmca z Tajomného hradu v Karpatoch. Holohlavého podliaka s falošnými fúzmi, ako jazdí na skladacej motorke.
Mal zvláštne vytvarovanú tvár, pre kameru ako stvorenú. Stačilo ju raz vidieť a vryla sa do divákovej pamäti. Rozhodne sa o ňom nedalo hovoriť, že sa na niekoho podobá. Filmovým osudom sa mu stali záporné úlohy: esesáci, kati, trestanci. Zahral si aj smrť. Kladné postavy hrali jeho kolegovia.
"Pán Boh, keď rozdeľoval charakteristické rysy tváre, jemu pridelil veľké množstvo," hovorí herec Jan Přeučil.
Začiatok ako z filmu
Augustín Kubán sa narodil v slovenskom Ostrove v roku 1921 v rodine mlynára. Rodinný mlyn stál pri Piešťanoch neďaleko Vrbového a dnes je z neho usadlosť, ktorá stále patrí vzdialeným príbuzným Kubánovcom.
Vo filme začínal neskoro, ako štyridsaťsedemročný v roku 1968. Dostával neveľké, väčšinou nemé úlohy. No dokázal ich premeniť na nezabudnuteľné postavy. Jedna z prvých bola Smrť v druhom celovečernom filme Juraja Jakubiska Zbehovia a pútnici.
Režisér vzal vtedy Gusta Kubána na dva dni do Bratislavy. Požiadal maskéra, aby Košičana ostrihal dohola a oholil. Keď dopadol na zem posledný vlas, bolo jasné: konečne našiel, koho hľadal.
Predstaviteľa Smrti vyfotil a snímka sa dostala do niekoľkých európskych časopisov s dodatkom: "Čo dokáže filmový maskér!" Nikto nechcel veriť, že tvár netvaroval maskér, ale Boh.
Apokalyptický príbeh troch vojen v troch filmových poviedkach bol v roku 1968 ocenený na filmovom festivale v Benátkach. Jakubisko zaň získal cenu aj v talianskom Sorrente.
Hneď po úspešnej zahraničnej výprave však šla kópia s talianskymi titulkami do trezoru a Jakubisko bol obvinený z protištátnej činnosti. Zostala len tá kópia, negatív sa stratil. Film už nikto neuvidí v pôvodnej, experimentálnej farebnosti.
Vdova po Kubánovi Marta má dodnes v starom kufri svojho košického bytu vzácnu pamiatku - scenár cenami ovenčeného trezorového filmu. Jeho listy sú obložené množstvom filmových fotografií muža, s ktorým prežila vyše tridsať rokov života.
Synovi Jánovi Kubánovi však film Zbehovia a pútnici neprirástol príliš k srdcu. "Veľký dojem na mňa neurobil. Jakubisko robí ťažké filmy. Tisícročná včela sa mi však páčila."
Ján má radšej Tajomstvo hradu v Karpatoch, kde hral otec trebárs s Rudolfom Hrušínským alebo Tiene horúceho leta, v ňom mu boli partnermi Juraj Kukura a Jiří Bartoška.
"Nakrúcanie ho bavilo rovnako ako práca v divadle. Bol hlavne rád, že si vďaka filmom privyrábal. Veľa peňazí sme inak nemávali. Mama zarábala málo," spomína syn, ktorému kamaráti dodnes hlásia, že videli hrať otca v televízii.
Virtuóz nemých úloh
A aký bol súkromný život Augustína Kubána potom, čo prišiel na začiatku päťdesiatych rokov spievať do Košíc? Po nástupe do divadla si založil rodinu. Za ženu si vzal o sedem rokov mladšiu Martu. Tá má dnes 57 rokov a stále žije v Košiciach.
Nešlo o divadelnú známosť, ktorá by sa zrodila niekde v zákulisí. Marta šila v odevných závodoch a neskôr bola zamestnaná v autoumyvárni.
V roku 1952 sa manželom narodila dcéra a o dva roky neskôr syn Ján, ktorý sa vyučil za elektrikára. Dnes je údržbárom v košickom hypermarkete. Sestra je nezamestnaná. "Ja vždy hovorím, že dobre už bolo," komentuje to Augustínov syn.
Dedova podoba sa čiastočne zračí v tvári najmladšej vnučky, ktorú nikdy nepoznal. Dnes má jedenásť rokov. "Má znaky môjho otca, ja nie. Ono to tak niekedy vyjde," hovorí Ján Kubán.
Na civilné okolie i na divákov pôsobil Kubán démonicky. Keď kráčal po ulici, zaujal každého svojou vizážou a výrazom. Jakubisko s ním spolupracoval aj v ďalších rokoch. Urobil z neho poštára v snímke Dovidenia v pekle, priatelia, obsadil ho i do Tisícročnej včely.
To už však služby výrazného muža dávno využívali aj iní režiséri. František Vláčil s ním nakrútil Tiene horúceho leta, Jiří Krejčík ho obsadil do Božskej Emy a Ludvík Ráža z neho urobil kata vo filme Posledný prepadne peklu.
Niekoľkokrát slovenského herca oslovil i Otakar Vávra. Hral uňho vo filmoch Sokolovo, Oslobodenie Prahy a v Putovaní Jana Amosa.
Maďarský režisér Ferenc Kósa ho v roku 1974 obsadil do filmu Snehové mraky. Herec nakrúcal i v ďalších krajinách mimo republiky, napríklad v Rumunsku.
Napriek tomu bol skôr tichej povahy. Mal mierne, milé, skromné vystupovanie. Veľký zmysel pre humor. A ako herec bol obetavý, vydržal všetko, čo si naň režiséri vymysleli. Ponáral sa za mrazivého počasia do ľadovej vody a nechal vedľa seba vybuchovať skutočnú muníciu.
Chýba nielen Jakubiskovi
Životný zápas Gusta Kubána ukončil zápal pľúc v lete roku 1986. Filmoví fanúšikovia mu môžu zapáliť sviečku a položiť kvet na verejnom cintoríne v Košiciach.
Isté je jedno: po jeho smrti nemajú naši režiséri k dispozícii nikoho podobného. Chýba nielen Jurajovi Jakubiskovi, ktorý naňho v posledných dvadsiatich rokoch často myslel. Mal preňho úlohy vo filmoch, ktoré odvtedy nakrútil, i v tých, čo má iba v hlave.
Výrazné črty tváre predurčili Gusta Kubána k tomu, aby sa stal v 47 rokoch hercom. Objavil ho Jakubisko. FOTO - ARCHÍV
Autor: RADEK LAUDIN(písané pre SME a Instinkt)
