Rakvu za mrholenia uložili do hrobu pod obľúbenou lipou, kde po prvý raz pobozkal svoju manželku, študentskú lásku Mirjanu Markovičovú. Hrob je označený jednoduchou žulovou doskou s menom v cyrilike a rokmi: 1941-2006. Kňaz sa na obrade nezúčastnil, keďže Miloševič bol otvorený ateista.
Najbližší príbuzní na pohrebe chýbali. Manželka a syn Marko zostali v Moskve, kde žijú v dobrovoľnom exile, z Čiernej Hory neprišla ani dcéra Marija.
Počas obradu nad hrobom prečítali list Markovičovej a Marka. "Vrátil si sa domov, aby si odpočíval na mieste, ktoré si najviac miloval," napísala vdova, ktorá vyjadrila želanie, aby ju po smrti pochovali vedľa manžela.
"Prišiel si o život v boji za vznešenú vec. Zabili ťa darebáci. Ale viem, že budeš žiť naveky pre tých, ktorí chcú žiť ako ľudské bytosti," uvádza sa v liste Markovičovej.
Marko vo svojom liste vyjadril nádej, že Miloševičova smrť "preberie ponížený srbský ľud".
"Zomrieť za svoju krajinu znamená žiť večne," dodal Marko.
Miloševiča pochovali po rozlúčkovom obrade pred budovou zväzového parlamentu v Belehrade, na ktorom sa podľa polície zúčastnilo asi 80.000 ľudí.
Miloševič (64) zomrel 11. marca v cele haagskeho tribunálu OSN, ktorý ho štyri roky súdil pre obvinenia zo zodpovednosti za vojnové zločiny spáchané počas balkánskych konfliktov z 90. rokov.
Rakvu s telom Miloševiča vystavili na pódiu pred parlamentom - na rovnakom mieste, kde sa 5. októbra 2000 začala veľká demonštrácia, ktorá viedla k pádu jeho režimu.
"ĽUDOVÝ POHREB"
Napriek tomu, že obrad bol po formálnej stránke súkromný, niesol viaceré znaky štátneho pohrebu, ktorý srbská vláda odmietla zorganizovať. Rozlúčka, vysielaná srbskými televíziami v priamom prenose, sa začala minútou ticha, po ktorej nasledovali prejavy viacerých popredných funkcionárov SPS a ultranacionalistickej Srbskej radikálnej Strany (SRS).
"Dávame zbohom tomu najlepšiemu spomedzi nás, s plným vedomím jeho veľkosti," povedal podpredseda SPS Milorad Vučelič. "Toto nie je štátny pohreb - toto je ľudový pohreb," dodal.
Viacerých prítomných organizátori pohrebu - Miloševičova Socialistická strana Srbska (SPS) - pozvážali z Bosny, Chorvátska a Kosova - dejísk konfliktov z 90. rokov, na ktorých sa Miloševič výraznou mierou podieľal.
"Slobo je hrdina a hrdinovia nezomierajú" alebo "Tribunál zabíja" stálo na transparentoch účastníkov obradu, ktorí skandovali "Slobo! Slobo!". Viacerí prítomní držali fotografie exprezidenta, srbské vlajky alebo emblém SPS. V dave sa objavili aj fotografie bývalých bosnianskosrbských lídrov Radovana Karadžiča a generála Ratka Mladiča, najžiadanejších haagskych obvinených.
Socialistický funkcionár Bogoljub Bjelica takmer 20 minút čítal Miloševičov príhovor z 2. októbra 2000, v ktorom - tri dni pred pádom svojho režimu - vtedajšieho lídra opozície Zorana Djindjiča obvinil, že pracuje pre západné tajné služby a chce v Srbsku vytvoriť bábkový režim.
Prozápadne orientovaný Djindjič zohral dôležitú rolu pri zvrhnutí Miloševičovho režimu a v júni 2001 ako srbský premiér rozhodol o vydaní exprezidenta haagskemu tribunálu OSN. Djindjiča v marci 2003 pred budovou vlády zastrelil snajper. Na Djindjičov pohreb prišlo asi 500.000 ľudí.
Na zhromaždení prečítali aj list lídra radikálov Vojislava Šešelja, ktorý v Haagu od februára 2003 čaká na otvorenie procesu. "Naše Srbsko povstane ako fénix z popola - bude naveky hrdé na teba a na tvoje dedičstvo. Sľubujem, že budem pokračovať v boji proti haagskym zločincom, s rovnakou horlivosťou ako ty. Nech ťa žehná Boh. Nech ti svätá srbská zem poskytne večný pokoj," napísal Šešelj.
CLARK: HISTÓRIA DOKÁŽE, ŽE MILOŠEVIČ MAL PRAVDU
Na pohreb prišiel aj bývalý americký minister spravodlivosti Ramsey Clark, dlhodobý Miloševičov podporovateľ, ktorý je teraz v tíme obhajcov zvrhnutého irackého prezidenta Saddáma Husajna.
"História dokáže, že Slobodan Miloševič mal pravdu. V zlomovom momente histórie Srbska Miloševiča vybrali, aby viedol Juhosláviu proti hroznej moci Západu. Chránil svoj ľud pred cudzou nadvládou. Slobodan Miloševič kládol odpor, odmietol podriadenie, chcel mier," vyhlásil Clark na zhromaždení, za čo ho dav odmenil potleskom. Clark tiež ostro odsúdil Západ za jeho "odhodlanie zmrzačiť Juhosláviu".
"Je mimoriadne dôležité, aby sa nezabudlo na jeho boj o zachovanie Juhoslávie," povedal predtým Clark agentúre AP. "Stal sa prezidentom v čase najväčšej krízy. Všetci vedeli, že jeho zdravie upadá, neposkytli mu však riadnu zdravotnú starostlivosť. Uprostred boja jeho srdce nevydržalo," dodal Clark.
UNIFORMY NA OBRADE
Na belehradskom obrade sa v slávnostných uniformách objavilo viacero penzionovaných dôstojníkov armády, vrátane Dragoslava Ojdaniča, ktorého haagsky tribunál v máji 1999 obžaloval spolu s Miloševičom v súvislosti s konfliktom v Kosove. Tribunál Ojdaniča do otvorenia procesu prepustil na slobodu. V uniformovanej čestnej stráži bol aj Aca Tomič, bývalý šéf vojenskej rozviedky, považovaný za hlavného ochrancu generála Ratka Mladiča.
Ministerstvo obrany v reakcii na účasť penzionovaných dôstojníkov vyhlásilo, že dotyční nemajú právo nosiť na verejnosti uniformu a porušili zákon.
Po asi dvojhodinovom podujatí pred parlamentom Miloševiča previezli do Požarevca, kde sa zhromaždil približne 20-tisícový dav, cez ktorý sa pomaly predieralo pohrebné auto vyzdobené kvetmi. Pred pohrebom sa s Miloševičom na hlavnom námestí rozlúčili predstavitelia mesta, ktoré kontrolujú socialisti a radikáli. Následne rakvu previezli do rodinného sídla.
"JE PREČ", SKANDOVALI ODPORCOVIA
Niektorí vodiči, ktorí autami prechádzali okolo smútočného zhromaždenia, trúbili na klaksónoch a robili obscénne gestá na stúpencov Miloševiča, väčšinou ľudí v strednom veku.
"Všetky belehradské námestia by boli príliš malé pre všetky obete Miloševiča a jeho vlády," vyhlásil minister zahraničných vecí Srbska a Čiernej Hory (SČH) Vuk Draškovič, ktorý bol za vlády exprezidenta dvakrát terčom atentátu. "Dnes bol oslavovaný vrah a jeho zločiny," dodal.
Odporcovia Miloševiča neskôr na Námestí republiky narýchlo prostredníctvom esemesiek zorganizovali protidemonštráciu, na ktorej sa zišlo asi 3000 ľudí. Účastníci, väčšinou mladí ľudia, mávali pestrofarebnými balónmi, pískali, tancovali a kričali: "Je preč." Niektorí pálili fotografiu Miloševiča a dostali sa do krátkej potýčky so stúpencami Karadžiča, ktorí sa pokúsili zhromaždenie narušiť.
MARIJA CHCE "RIADNY POHREB" V ČIERNEJ HORE
Miloševičova dcéra Marija vyhlásila, že v krátkom požiada o exhumáciu otcovho tela, aby mohla usporiadať "riadny pohreb" v Čiernej Hore, kde žije a kde majú Miloševičovci korene.
Požarevacký dom zdedila Markovičová po svojich rodičoch. Marija, ktorá s matkou dobre nevychádza, pre čiernohorský denník Dan zdôraznila, že dom patril jej pradedovi Dragomirovi Miletičovi, ktorý nie je v pokrvnom vzťahu s Miloševičom. "Nedovolím, aby môj otec ležal na nejakom cudzom dvore," povedala.
Miloševiča pochovali bez najbližších príbuzných. Markovičová žije v dobrovoľnom moskovskom exile od februára 2003. V Srbsku čelí obvineniam z korupcie. Úrady síce platnosť zatykača kvôli pohrebu pozastavili, ale s tým, že po príchode do Srbska by Markovičovej odobrali pas.
Marko zo Srbska ušiel v októbri 2000, bezprostredne po páde otcovho režimu. Žaloby, ktoré proti nemu v Srbsku vzniesli, medzičasom stiahli. Za vlády otca si však svojimi aktivitami na hranici obchodu a zločinu urobil v krajine veľa nepriateľov.
Starší Slobodanov brat Borislav Miloševič v Moskve pôsobil ako veľvyslanec Juhoslávie a po skončení bratovej vlády tam zostal žiť. Po úmrtí Slobodana aj jeho postihla srdcová príhoda a zotavuje sa po chirurgickom zákroku.
Marija čelí obvineniam z nedovoleného ozbrojovania sa, ktoré vzniesli v súvislosti s incidentom počas Miloševičovho zatýkania v noci na 1. apríla 2001. Vtedy niekoľkokrát vystrelila na príslušníkov bezpečnostných síl, ktorí jej otca odvádzali z belehradskej vily.
1 2 3 7 20 air/zsl np
