Houston 16. marca (TASR) - Ak chcú vedci zistiť, či na Marse vôbec niekedy existoval život, musia sa pozrieť pod povrch planéty. Tvrdí to Jean-Pierre Bibring, vedúci projektu marťanského prístroja Omega na orbitálnej sonde Mars Express, ktorý analyzuje viditeľné a infračervené žiarenie z povrchu červenej planéty.
Európska sonda Mars Express obiehajúca okolo Marsu už zmapovala takmer celú planétu čo sa týka minerálov, ktoré nesú chemické stopy minulých kontaktov s vodou.
Z mapy vyplýva, že len necelé percento povrchu planéty nesie známky hydratovaných minerálov. To vedcov prekvapilo, pretože si spočiatku mysleli, že tieto minerály budú všade.
Za ostatné dva roky Bibringov tím získava z Omegy údaje o mineráloch, ktoré vo svojej kryštalickej štruktúre obsahujú vodu. Našli sa dva typy hydratovaných minerálov: fylosilikáty, ktoré sa, podobne ako íl, vytvoria zo skál, ktoré mali dlhý kontakt s vodou; a sulfáty, ktoré sa formujú ako ložiská zo slanej vody.
Vo všeobecnosti sú íly pravdepodobnejšími kandidátmi na prítomnosť života než sulfáty, pretože na svoju tvorbu potrebujú viac času na interakciu s vodou, hovorí Bibring.
Hľadanie života mimo Zeme podmieňuje skutočnosť, že život - teda aspoň život pozemskej formy - potrebuje na svoj vývoj vodu. Takže na Marse, rovnako ako aj na iných miestach slnečnej sústavy, sa vedci sústreďujú na hľadanie miest, ktoré majú alebo v minulosti mali tečúcu vodu.
Na Zemi sa však život vyskytuje aj v extrémne nehostinnom prostredí, ako napríklad v podmorských vulkánoch a puklinách kôry, o čom svedčí prítomnosť tzv. extrémofilov.
"Život sa nemusí objaviť len na povrchu," upozorňuje Bibring. On osobne má podozrenie, že oveľa bohatšie zdroje hydratovaných minerálov existujú tesne pod povrchom marťanskej kôry.
"Akonáhle budeme mať vhodný spôsob vŕtania, možno zistíme, že celý povrch Marsu bol kedysi vystavený pôsobeniu vody," dodal vedec vo svojej prezentácii na konferencii lunárnych a planetárnych vied v americkom Houstone.
Podľa jeho teórie sa ako prvé na Marse vytvorili fylosilikáty. Táto vrstva bola neskôr pokrytá červenkastou pôdou v dôsledku nejakej masívnej globálnej poruchy. Sulfáty na planéte vznikli až neskôr.
"Nech už sa na Marse stalo čokoľvek, zmenilo to celú klímu," uzatvára Bibring.
Vedci veria, že sa im podarí oveľa lepšie pochopiť minerálové zloženie Marsu, keď začne svoju misiu Mars Reconnaissance Orbiter amerického úradu NASA, ktorý dorazil k Marsu minulý týždeň. Tento orbiter je vybavený spektrometrom s 10-násobne vyšším rozlíšením, než má Omega na sonde Mars Express.
Mars Reconnaissance Orbiter by mal dosiahnuť svoju operačnú orbitu v novembri a potom začne s podrobným prieskumom planéty, kde bude hľadať stopy vody.
