Pred múzeom za zišlo niekoľko stoviek, prevažne starých stúpencov bývalého srbského a juhoslovanského prezidenta.
Pred katafalk umiestnili veľkú farebnú fotografiu Miloševiča a na rakvu položili veľký veniec. Keď priestory otvorili pre verejnosť, do múzea sa vrútili desiatky priaznivcov exprezidenta so skandovaním "Slobo! Slobo!". Po počiatočnom chaose sa rad opäť rýchlo sformoval a ľudia pred rakvou prechádzali organizovane. Niektorí so sklonenými hlavami, niektorí vzlykajúc, iní robili znamenie kríža. Tí, čo čakali vonku, pred budovou zapálili sviečky.
Obrady majú ďaleko od štátneho pohrebu, ktorý žiadali spojenci exprezidenta. Rakvu s lídrom, ktorý krajine vládol 13 rokov, previezli do Belehradu bez fanfár v stredu pravidelnou leteckou linkou z Holandska v nákladnom priestore lietadla spoločnosti JAT. Z útrob ho - po kufroch a inej batožine - neobradne vyložili letiskoví robotníci v pracovných odevoch.
Rakvu v múzeu vystavili napriek odporu riaditeľky Ljiljany Cetiničovej, podľa ktorej sa tak "z múzea robí pohrebná služba". Múzeum revolúcie, postavené ešte za socialistickej Juhoslávie, bolo venované komunistickému lídrovi Josipovi Brozovi Titovi, s ktorým sa Miloševič rád prirovnával. V upadajúcej budove vo vilovej štvrti Dedijne boli v minulosti početné dary, ktoré Tito dostal od rôznych štátnikov počas svojej vlády tvrdej ruky. Tá trvala od druhej svetovej vojny až do jeho smrti v roku 1980.
Múzeum kvôli nedostatku návštevníkov pred pár rokmi zatvorili. Nachádza sa neďaleko Titovho hrobu a Miloševičovej rezidencie, kde exprezident strávil posledné okamihy na slobode. Miloševiča v rezidencii 1. apríla 2001 zatkli a o dva mesiace neskôr ho vydali haagskemu tribunálu OSN, ktorý ho štyri roky súdil pre obvinenia z vojnových zločinov vznesené v súvislosti s vojnami v Kosove, Bosne a Chorvátsku z 90. rokov. Miloševič zomrel v sobotu na infarkt. V cele ho našli pár mesiacov pred očakávaným ukončením procesu.
Organizátori pohrebu sa pre Múzeum revolúcie rozhodli po tom, čo úrady odmietli povoliť vystavenie rakvy v prestížnejších priestoroch. Rakvu chceli umiestniť napríklad v budove federálneho parlamentu v centre Belehradu. Po zamietavej reakcii - zrejme ako prejav vzdoru - prišli s plánom na vystavenie rakvy v provizórnom stanovom prístrešku na priestranstve pred parlamentom.
Miloševiča pochovajú v sobotu v záhrade jeho rodinného sídla v rodnom meste Požarevac, asi 50 kilometrov východne od Belehradu. Stále nie je isté, či sa na pohrebe zúčastní jeho manželka Mirjana Markovičová a syn Marko. Obaja žijú v Moskve a Markovičová v Srbsku čelí obvineniam zo zneužitia moci. V Moskve žije aj Miloševičov brat Borislav, ktorý na pohreb určite nepríde, keďže po smrti exprezidenta sa musel podrobiť operácii srdca.
Srbská vláda sa snaží zabrániť, aby sa z pohrebu stala veľká udalosť. Panujú totiž obavy, že nacionalisti by sa mohli pokúsiť akciu využiť na opätovné získanie moci. Socialisti a radikáli začiatkom týždňa pohrozili zvrhnutím vlády v prípade, že znemožní pochovať Miloševiča v Srbsku.
Podľa rešpektovaného denníka Politika emotívna reakcia ľudí môže podporiť Miloševičových socialistov a ultranacionalistických radikálov - ale len na krátky čas.
"Handrkovanie o Miloševičovo politické dedičstvo sa začalo ... tí naľavo, ako aj tí na extrémnej pravici si uvedomili, že jeho smrť je jedinečnou príležitosťou," napísala Politika.
Socialistická strana Srbska (SPS) po Miloševičom páde z októbra 2000 upadla a vo voľbách v roku 2003 získala menej ako desať percent hlasov. V 250-člennom srbskom parlamente má len 22 poslancov. Radikáli sú však s 82 kreslami najsilnejšou samostatnou stranou a menšinový koaličný kabinet konzervatívneho Vojislava Koštunicu je odkázaný na ich podporu.
