Brusel 10. marca (TASR) - Otázkou prechodných období pre otvorenie pracovného trhu pre nové členské krajiny a problematikou rodovej rovnosti sa dnes v Bruseli zaoberala Rada EÚ pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a otázky týkajúce sa spotrebiteľa.
Európska komisia predložila rade správu o fungovaní pracovných obmedzení stanovených na obdobie od 1. mája 2004 do 30. apríla 2006 pre nové členské krajiny po ich vstupe do únie. Z pôvodnej európskej pätnástky ich neuplatňuje len Veľká Británia, Švédsko a Írsko.
Ostatné krajiny musia komisii do konca apríla oznámiť, či v týchto obmedzeniach budú pokračovať alebo otvoria svoj pracovný trh pre pracovníkov z ôsmich nových členských krajín. Komisia v správe vyzvala štáty, ktoré v súčasnosti uplatňujú prechodné obdobia, aby dôkladne zvážili, či je potrebné v nich pokračovať.
"Správa komisie ukazuje veľmi presvedčivo, že tie krajiny, ktoré svoje trhy otvorili, z toho len profitovali. Toto neotváranie ďalšími krajinami vnímame ako čisto vnútropolitické rozhodnutie vyplývajúce z obáv mnohých starých členských krajín z pokračujúcej konkurencie," uviedol štátny tajomník slovenského ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Miroslav Beblavý.
Podľa neho takéto obavy nie sú namieste. Diskusia však zostáva "pomerne otvorená a tvrdá", pričom najmä krajiny Vyšehradskej štvorky dávajú jasne najavo svoj nesúhlasný postoj voči prechodným obdobiam.
Fínsko a Španielsko už avizovali, že svoje trhy otvoria, urobiť by tak malo aj Portugalsko a Grécko. Podľa Beblavého to vyzerá skôr tak, že ostatné krajiny sa k nim nepripoja.
"My stále dúfame, že ešte aj ďalšie krajiny, napríklad Holandsko a Dánsko, môžu zvážiť svoj postup, ale počas tých posledných dní sa zvýšila miera skepticizmu," konštatoval štátny tajomník.
Rada sa tiež venovala otázke rodovej rovnosti na základe správy komisie, ktorá vyzýva členské štáty na prijatie opatrení s cieľom dosiahnuť pokrok v ich politike týkajúcej sa tejto záležitosti.
Slovensko patrí podľa najnovších štatistík EÚ ku krajinám s najvyšším rozdielom medzi platmi žien a mužov. Dôvodov tohto javu je podľa Beblavého viacero. Za jeden z najvážnejších považuje feminizáciu odvetví s nižšími platmi - najmä zdravotníctvo a školstvo. Ďalším z dôvodom je obmedzenejší prístup žien k riadiacim pracovným pozíciám, čo je však skôr problémom súkromného sektora.
"Problém na Slovensku nie je ani tak v tom, že keď žena robí tú istú prácu ako muž, bola by nejako výrazne menej za ňu platená, ako to, že ženy vykonávajú na Slovensku najmä horšie platené práce v týchto sektoroch," myslí si Beblavý.
Dosiahnutie zmien je podľa neho postupným procesom. "Nemyslím si, že aj keby na Slovensku prišla vláda zložená zo 16 žien, o rok by sme tu zrazu mali nejakú významne inú situáciu," uzavrel Beblavý.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) np
