V osemdesiatych rokoch pretrvával v Československu komunizmus.
V obchodoch sa stálo v radoch na pomaranče a banány, tyčinky Mars a Bounty nosili zo zahraničia "protištátne živly", v školách boli na telesnú predpísané biele tričká a modré trenírky (aj pre dievčatá), v rádiách sa hral československý "žuvačkový" pop a v televízii ešte občas "nastavovali zrkadlo" imperialistom zo Západu.
Priemerná rodina jazdila na trabante alebo na wartburgu alebo na škodovke, na zahraničnú dovolenku sa chodilo do Bulharska a tí "šťastnejší" do Juhoslávie alebo na Krym. Keď mal niekto dobré auto zo zahraničia, bol nekorunovaný kráľ a tí, čo mohli cestovať na Západ, nosili celému blízkemu okoliu rifle Mustang alebo Levi's.
Noviny vychádzali dvoje: komunistická Pravda a odborárska Práca. Neskôr začala vychádzať mládežnícka Smena.
Napriek tomu už začínali prenikať aj k nám vplyvy z "kapitalistických" krajín. Aj v Československu sa nosili vypchávky na pleciach, veksláci chodili v šuštiakoch, mladí nosili na károvaných nohaviciach i k sukniam miesto ponožiek štrikované návleky a niektorí dospelí odložili sivé a čierne oblečenie a začali nosiť farebné.
Začala sa počúvať stanica MTV, v regiónoch sa namiesto československej televízie pozerali rakúske, maďarské a poľské programy.
Vplyv západného sveta k nám prenikal v pomalom tempe, ale predsa, no nie je isté, či sme si z neho nevybrali len gýč.
Autor: edi
