Breakdance. To bol tanečný hit 80. rokov. Vracia sa. FOTO - AP a ARCHÍV
Osemdesiate roky priniesli svetu Gorbačova s fľakom na hlave a plánom na svetové odzbrojenie. A okrem toho nepreberné množstvo trápností. Všetci, čo sme už vtedy boli na svete, sa cítime akosi zvláštne, keď si spomenieme, čo sme v tom čase nosili na hlave, ako sme sa obliekali a akú hudbu sme počúvali.
Osemdesiate roky mali nepopierateľne svoju atmosféru, s odstupom času však vyvolávajú najmä smiech a zároveň zdesenie.
Z tohto poznania vychádzal aj rebríček odvysielaný televíznou stanicou Five, ktorá dala dohromady štyridsať najväčších obludností toho obdobia. Niektoré sú na Slovensku ťažko vysvetliteľné, pretože sú príliš spojené s britskou kultúrou, našlo sa však aj prekvapivo veľa spoločného.
Žuvačkový pop
Osemdesiate roky v hudbe najvýraznejšie ovplyvnila fabrika na popové hviezdy Stock-Eitken-Waterman, ktorí majú na svedomí vytvorenie Samanthy Foxovej či Ricka Astleyho. Metóda géniov hudobnej jednoduchosti (hovorilo sa aj o "žuvačkovom pope") bola elementárna - chytali sa prvého nápadu.
Samantha Foxová napríklad pred nimi prehodila triviálnu vetičku o tom, že teraz ju už nič nezastaví a oni z týchto slov urobili jeden z jej najväčších hitov. Či týmto spôsobom vznikla aj jej slávna pieseň, kde žiadala, aby ste sa jej dotýkali, nie je známe.
Charlesov breakdance
V osemdesiatych rokoch ľudia kopírovali svoj výzor podľa Bross či Depeche Mode, zlaté časy zažíval breakdance. O ten sa pokúšali aj také beznádejné postavy ako princ Charles, ktorý sa akýmsi omylom dostal na diskotéku a kamery ho zachytili, ako skončil na kolenách a nekoordinovanými pohybmi rúk a panvy sa pokúšal napodobniť to, čo predtým videl v televízii.
Charles sa v tomto období vyznamenal aj výrokom, ktorý vstúpil do histórie. Po zásnubách s mladučkou Dianou sa ich novinári spýtali, či sú zaľúbení. Ona odpovedala "of course", on k tomu dodal slávnu vetu "whatever love means" - bez ohľadu na to, čo láska znamená.
Kovboj Boy George
Tak ako si princ nebol istý svojimi citmi, mnohí ľudia si neboli istí pohlavím speváka menom Boy George. Nepomáhalo ani to, že mal pohlavie 'boy' hneď v mene. Nosil mejkap na spôsob gejše, pôsobil veľmi žensky a spieval podobne nemužné piesne.
Dnes žne slávu film Skrotená hora o dvoch kovbojských gayoch a zabudnutým predchodcom tejto témy bol bizarný western, kde Boy George vystupoval ako kovboj George. Hoci Oscara za to nedostal, dokázal toho oveľa viac - stal sa symbolom dekády.
Minipos Dana Junasa
V Británii osemdesiatych rokov vrcholili aj fenomény, ktoré sme na Slovensku zažívali až trochu neskôr. Týkalo sa to napríklad takzvaných minipos, detských speváckych hviezd, ktoré u nás zlaté časy prežívali v ďalšom desaťročí vďaka sizyfovskej práci Petra Nagya či Dana Junasa.
Zvláštnosťou britských hviezdičiek bolo, že spievali piesne dospelých hviezd, takže často ani nemohli celkom rozumieť, že svojimi textami o láske a sexe dráždia všetkých britských pedofilov viac, než je bezpečné.
Šuštiaky do spoločnosti
Osemdesiate roky boli zároveň plné športu. Spolu s videom sa vyrojili rôzne "keep fit" programy a masovo sa cvičilo. V šuštiakoch. Tie totiž prišli do módy práve vtedy (na Slovensku plastové orgie vypukli najmä po revolúcii).
Ľudia nylonové šuštiaky nenosili iba pri športe, ale aj ako oblečenie do spoločnosti. V rovnakom čase boli populárne obrovské účesy, takzvané big hair. Na ich výrobu sa spotrebovali tony tužidla a ich kombinácia s plastovým oblečením bola z požiarneho hľadiska mimoriadne nebezpečná.
Počítače a ťažké mobily
Desaťročie prinieslo množstvo technických noviniek, ľudia doma sedeli očarení pred prvými osobnými počítačmi, kde po obrazovke naháňali guličku a programy sa nekonečne dlho nahrávali z kaziet.
V Británii sa stalo populárne miniauto, ktorému ste museli do kopca pomáhať šliapaním do pedálov. Neujalo sa preto, že bolo také malé, že si vodič sedel na rukách, pretože ovládacie prvky mal pod zadkom.
Zároveň na trh nastúpili mobilné telefóny vážiace aj niekoľko kilogramov.
Žiadna katastrofa?
Osemdesiate roky boli estetickou katastrofou, britský rebríček najtrápnejších momentov však paradoxne vyhral Michael Fish, predpovedajúci v roku 1987 počasie, ktorý si nevšimol katastrofu. Pár hodín pred hurikánom, ktorému v Británii padlo za obeť 15 miliónov stromov, divákov ubezpečoval, že žiadna katastrofa sa neblíži.
Bolo to typické pre celé osemdesiate roky - ich hrôzostrašnosť je viditeľná až s odstupom času.
Maťo Ďurinda.
Neodmysliteľné šuštiaky.
Kovboj á la Boy George.
Symbol komunizmu v Československu - trabant pre neobmedzených strážcov poriadku, VB. FOTO - ČTK
Autor: ANDREA ERTLOVÁ, Londýn
