Haag 8. marca (TASR) - Bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič dnes Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu predložil dokument amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI), ktorý podporuje tézu o zapojení sa Usámu bin Ládina a jeho siete al-Káida do vojny v Kosove, ale aj do konfliktov Bosne a Čečensku.
Svedkovi, kosovskoalbánskemu aktivistovi za ochranu ľudských práv Sabitovi Kadriuovi dnes Miloševič v krížovom výsluchu položil otázku, či vedel o aktivitách bin Ládina, al-Káidy a mudžáhidov v Kosove.
Svedok to označil za výmysel a predsedajúci ICTY Richard May Miloševiča požiadal o vysvetlenie, odkiaľ má tieto informácie. Juhoslovanský prezident súdu predložil dokument vypracovaný FBI pre Kongres v decembri 2001 - teda po teroristických útokoch na USA - s cieľom zdokumentovať aktivity siete al-Káida a jej príslušníkov - väčšinou cvičených v Afganistane - počas vojny v Kosove.
Dokument zaregistroval zapisovateľ ICTY.
O prepojení bin Ládina na kosovských separatistov hovoril Miloševič už počas prípravnej fázy procesu. Miloševičov brat Borislav, ktorý bol veľvyslancom JZR v Moskve, v rozhovore pre AFP začiatkom februára povedal, že Kosovská oslobodzovacia armáda (UCK) mala priame kontakty s al-Káidou. Podľa bývalého diplomata bin Ládin v roku 1998 navštívil Albánsko, čo však vláda v Tirane poprela.
Počas dnešného krížového výsluchu Miloševič poukazoval na mnohé zločiny, ktorých sa príslušníci UCK dopustili na kosovských Srboch. Svedok spochybnil Miloševičovo tvrdenie, že z Kosova kvôli násiliu Albáncov ušlo mnoho Srbov, a skonštatoval, že páchať násilie na Srboch by si za Miloševičovej vlády nikto netrúfol.
Kadriu vo štvrtok vypovedal o vraždení a zohavovaní tiel kosovských Albáncov, ktorého sa dopúšťali srbské bezpečnostné sily v roku 1998 počas etnických čistiek v Kosove. Podľa svedka Srbi odrezávali kosovským dedinčanom údy, otvárali im lebky a vypichovali oči. Na Kadriuovo obvinenie Miloševič reagoval tvrdením, že "ani armáda, ani polícia neboli zapletené do vojnových zločinov".
Miloševič čelí trom žalobám - kosovskej, chorvátskej a bosnianskej, ktoré obsahujú spolu 66 obvinení. V súvislosti s bosnianskym konfliktom (1992-95) Miloševič čelí aj obvineniam z genocídy. V prípade uznania viny v ktoromkoľvek z bodov žalôb hrozí exprezidentovi doživotné väzenia. Odhaduje sa, že proces bude trvať minimálne dva roky.
