|
FOTO - ARCHÍV |
Adrenalín je to, čo núti Prešovčana Pavla Hausera behať. Na štart minuloročného Košického maratónu mieru sa postavil v 74 rokoch. Bol jeho najstarším účastníkom.
Behať začal, keď sa mu v roku 1983 "pokazilo srdce". Lekári mu diagnostikovali ischemickú chorobu. Okrem liekov mu odporúčali pohyb - na zvýšenie prísunu kyslíka.
"Človek za normálnych okolností vdýchne za minútu okolo deväť litrov vzduchu, no pri behu až päťdesiat litrov," vysvetľuje druhý najstarší maratónec na Slovensku. Bežeckú premiéru mal v 54 rokoch
"Povinnosťou každého účastníka maratónu vtedy bolo, aby mal nabehaných 250 kilometrov. Do papierov som si zapísal 250, ale lekárovi, ktorý nás mal na starosti, som priznal, že mám nabehaných 70. Spýtal sa, či znesiem soľ. Potom ma na trase sprevádzalo zdravotné auto a na každom druhom kilometri mi dali lyžičku soli a minerálku."
Ešte v tom istom roku zabehol ďalšie štyri maratóny a neskôr ďalšie. Najviac ich zabehol v Budapešti - šesť, dvakrát bežal maratón v Berlíne, v Košiciach ich zabehol jedenásť. V rokoch 2000 a 2001 získal dva tituly majstra Slovenska v maratóne v kategórii nad 70 rokov.
"Po tridsiatom piatom kilometri by človek najradšej zo seba zhodil všetko, aj hodinky na ruke sa mu zdajú ťažké. Už sa mi nechce ani piť tie energetické nápoje. Pred sebou mám iba pivo, ktoré si budem môcť dať v cieli. Pivo pritom nemám rád. Počas behu však vypotím šesť a pol litra tekutín. Po maratóne som ľahší otri a pol kilogramu," hovorí pán Hauser.
Venoval sa aj vytrvalostným pretekom, má ich za sebou vyše 300. Robí aj vysokohorskú turistiku, chodí na lyžiarske bežecké preteky, v strednom triatlone sa v roku 1989 stal majstrom Slovenska, v dlhom, zvanom Železný muž, skončil tretí.
No ani športovanie ho neochráni pred pribúdaním rokov. Srdce sa mu opäť začína ozývať. "Lekárka mi povedala, že maratón už je pre mňa rizikový," priznáva. A dodáva: "Beriem to na vedomie, ale aj tak behám ďalej."
