|
FOTO |
V roku 1992 založil s Midim prvú rapovú formáciu Trosky. V roku 1997 vydali album Tozmemi. Práve on mal vplyv na vývoj rapu u nás. Zaoberal sa aj politickou a sociálnou situáciou krajiny. Raper VEC (30), ktorý hovoril so SME, patrí medzi našich najznámejších a najvyhľadávanejších dídžejov.
Aký je stav hip-hopu na Slovensku? Rastie počet mladých, stotožňujúcich sa s tou kultúrou?
Hip-hop ide hore, ľudia sa chytili. Keď som ja chodil na gymnázium a počúval som rap, tak sme boli v triede len dvaja, čo počúvali túto muziku. Boli sme v tvrdej opozícii. Dnes je to úplne prevrátené. Keď prídeš na gymnázium, polovica triedy má vo svojich diskmenoch rapový album. To, že vznikajú takéto obchody a táto hudba sa počúva, je dané tým, že v Amerike je to tak.
Je to pozitívum?
To, že to preráža aj k nám, je dané televíziou a vplyvmi na mladých ľudí. Myslím si, že je to pre tých ľudí dobré. Možno si to necenia tak, ako sme si to kedysi cenili my. Každý kúsok hip-hopového oblečenia a každý album sme si museli vydobyť. Dostávalo sa k tým veciam ťažko. Dnes to majú mladí ľudia uľahčené. To, že tu vznikajú aj obchody s hip-hopovým tovarom, znamená, že si to ľudia žiadajú. Zlé to určite nie je.
Mladí ľudia skutočne rozumejú hip-hopu, alebo ich oslovuje len komercia a zaoberajú sa hip-hopom, lebo je to trend?
Každý štýl nesie so sebou aj priekopníkov a tých, ktorí sa na to nalepia dodatočne. Na tom nie je nič zlé. Je to v ľudskej povahe. Niektorí ľudia si potrpia byť originálni, a tá masa už iba nasleduje tých, ktorí to všetko priniesli. Tak to je so všetkým. Podľa mňa je to v poriadku. Je to vývoj. "Neviem, či je to aj u nás v takej veľkej miere, ako v Amerike. Tam vývoj módy a všetkého, čo sa deje okolo hip-hopu, kopíruje texty, ktoré sa tam píšu. Mladí ľudia, čo robia rap, žijú povrchný život. Prvoradé sú materiálne hodnoty. Všetko je preto na interpretoch. Na tom, ako sa postavia k tým veciam, ako budú rapovať.
Ako je to s vami?
Aj ja som trochu spohodlnel. Časom som zmenil niektoré hodnoty, ale vnútri som zostal ten istý človek. Nemôže so mnou nijaká móda extra zatriasť. Je to individuálne. Sú ľudia, ktorí si potrpia na originalite, ale väčšina ľudí je tá masa, ktorá sa nechá viesť.
Keď ste vy vydali prvý album Trosky, riešili ste v ňom aj sociálnu a politickú scénu. Dnes to vo vašich a ani v textoch iných raperov nepočuť. Prečo?
Keď sme vydali album ako skupina Trosky (1997), mal som 21 rokov. Mal som trochu potrebu rebelovať alebo vykričať svetu niečo, čo sa mi nepáči. Bola to sčasti póza. Ako človek rastie, zarába si svoje peniaze a je odkázaný viac na seba, tak sa vyvíja. Možno je aj pohodlnejšie.
To neriešiť?
To neriešiť. Je to možno strkanie hlavy do piesku. Ale je to tak.
