Minsk 8. marca (TASR) - Narodnaja Volja, jediný bieloruský nezávislý denník so skromným nákladom 30.000 výtlačkov, už roky bojuje o prežitie. Bieloruská štátna spoločnosť odmietla distribuovať denník, ktorý ešte nemá pod kontrolou autoritársky prezident Alexander Lukašenko. V novinových stánkoch vlastnených štátom je ich predaj zakázaný. Novinári sa preto rozhodli šíriť noviny prostredníctvom pošty.
Minulý rok uznal súd denník vinným z ohovárania provládneho politika obvineného v súvislosti so škandálom okolo programu OSN ropa za potraviny. Denníku udelil pokutu 50 tisíc dolárov (okolo 1,57 milióna korún). Ten nemal peniaze na jej zaplatenie, preto sa obrátil na čitateľov, ktorí zozbierali väčšinu sumy. Pred zaplatením poslednej splátky distribučná spoločnosť a vydavateľ oznámili zástupkyni šéfredaktora Svetlane Kalinkinovej, že vypovedajú novinám zmluvu. Situáciu vyriešili nájdením vydavateľstva v susednom Rusku. Predplatiteľom doručujú noviny poštou, väčšinou s dvojdňovým oneskorením. Kalinkinová sa domnieva, že postup proti novinám bol dopredu naplánovaný.
Väčšina tlačených médií je prísne cenzurovaná. Novinári, ktorí sa odmietajú podriadiť, majú zákaz publikovať. V posledných rokoch zomreli za záhadných okolností dvaja novinári, ktorí sa kriticky vyjadrovali o Lukašenkovej vláde, tretí je nezvestný. Niektoré z denníkov sa rozhodli uverejňovať vydania na internete alebo prejsť do ilegality. Každú kúpa kopírovacieho prístroja musí odobriť ministerstvo vnútra.
Reštrikcie voči nezávislým médiám sa zvyšujú v posledných mesiacoch počas volebnej kampane pred prezidentskými voľbami 19. marca. V októbri Lukašenko presadil prijatie zákona, ktorý diskreditáciu štátu a jeho predstaviteľov kvalifikuje ako trestný čin. Obvineným hrozí trest až dvoch rokov väzenia. Jeho kritici hovoria, že môže byť použitý na umlčanie novinárov a Lukašenkových oponentov.
Štátom kontrolované médiá sú silne podporované. Žanna Litvinová, predsedníčka asociácie bieloruských novinárov, odhadla tohtoročný rozpočet vlády na kampaň okolo 61 miliónov dolárov. Je to takmer dvojnásobná suma v porovnaní s rokom 2004.
Médiá pod vplyvom štátu vyzdvihujú vo svojom vysielaní len súčasného prezidenta. Lukašenko považuje vládnu mediálnu kampaň za prostriedok ochrany "pred tlakom západu, ktorý podporoval revolúcie v postsovietskych štátoch". Hlavný opozičný protikandidát Alexander Milinkevič sa sťažuje, že jeho meno sa v televízii nikdy nespomína. Mnohí Bielorusi žijú v informačnom vákuu, ktorý je dôsledkom nedostatočného prístupu k nezávislým médiám. Jeden bieloruský taxikár pre agentúru AP povedal, že nechce, aby Lukašenko vládol naďalej. Na otázku, či by volil Milinkeviča, odpovedal, že nevie, kto to je.
