Záhreb 7. marca (TASR) - Chorvátska vláda minulý rok mesiace bojovala za otvorenie prístupových rokovaní s EÚ. Teraz - pred tým, ako sa rozhovory naplno začnú a na stôl sa dostanú kontroverzné vecné problémy - je kabinet konfrontovaný s rýchle klesajúcou podporou obyvateľov pre členstvo v únii.
Vo februári zverejnený prieskum ukázal, že za vstup do EÚ je 47,7 percenta Chorvátov - najmenej od otvorenia prístupových rozhovorov z októbra 2005. V januári vstup krajiny do EÚ podporovalo 54,7 percenta opýtaných. Množstvo odporcov vstupu v tomto čase vzrástlo z 38,2 na 43,8 percenta.
Chorvátska vláda preto pracuje na komunikačnej stratégii s cieľom presvedčiť občanov o výhodách členstva v EÚ. Záhreb otvorene priznáva, že v tejto záležitosti existuje medzi obyvateľmi skepsa. Mimoriadne veľké sú obavy poľnohospodárov z ostrejšej konkurencie zo strany kolegov z EÚ. Chorváti sa obávajú aj "výpredaja" krajiny obyvateľom iných krajín únie a ohrozenia tradičných národných hodnôt.
Obavy z výpredaja nezmiernilo pondelkové oznámenie Európskej komisie, že skúma sťažnosť Talianska na údajnú diskrimináciu Talianov pri nákupe nehnuteľností v Chorvátsku.
Hovorkyňa EÚ Krisztina Nagyová oznámila, že komisia dostala list od talianskej vlády a vyzvala Chorvátsko, aby zaistilo spravodlivý prístup a umožnilo všetkým občanom EÚ kupovať v krajine nehnuteľnosti.
Chorvátsky premiér Ivo Sanader dal list do súvislosti s prebiehajúcou kampaňou pred talianskymi voľbami.
Sanaderov kabinet oficiálne vyhlasuje, že chorvátske členstvo v EÚ chce získať najneskôr v roku 2009 s tým, že Chorváti by sa mohli zúčastniť na voľbách Európskeho parlamentu konaných v júni toho istého roku. Tento termín však aj v Chorvátsku považuje za realistický čoraz menej ľudí.
K prvej prekážke v dovtedy hladkom priebehu prístupových rokovaní došlo minulý týždeň, keď EÚ odložila z marca na október posudok chorvátskej justície a jej porovnanie s právom EÚ. Skríning je potrebný na zistenie a následné odstránenie rozdielov medzi justíciou v kandidátskej krajine a právom v EÚ. Odklad vyvolal v Záhrebe negatívne reakcie. Brusel tento krok zdôvodnil tým, že chce dať Chorvátsku viac času na zlepšenia, osobitne v otázke korupcie a prieťahov v súdnych pojednávaniach. Problematika justície je len jedna z celej škály oblastí, v ktorých musí kandidátska krajina vyrokovať podmienky svojho členstva v EÚ.
Chorvátsko stavia hlavne na podpore Rakúska, ktoré EÚ momentálne predsedá, a ktoré v októbri presadilo otvorenie prístupových rokovaní napriek nedoriešeniu kauzy hľadaného generála Anteho Gotovinu. Z vojnových zločinov obžalovaného generála zatkli až v decembri v Španielsku.
Predseda rakúskeho parlamentu Andreas Khol sa nedávno pokúsil rozptýliť obavy, že kríza okolo ústavy EÚ by mohla oddialiť vstup Chorvátska do únie. Ak by ústavná zmluva EÚ nevstúpila do platnosti pred uzavretím prístupových rokovaní s Chorvátskom, prijmú sa príslušné zmeny platnej zmluvy z Nice, aby sa umožnilo ďalšie rozširovanie EÚ.