Za kvetináč ho vybozkávala

príbeh

Pavol Gallo pracoval v Jednote, kde raz dostali zásielku košíkov z Poľska. Páčili sa mu. Len sa prirýchlo vypredali a jemu žiaden neostal. Tak si vtedy položil otázku: Že by som si nedokázal taký kôš urobiť aj sám?

Nevedel však, ako na to. Až v jednom denníku vyšiel článok o košikárovi z Malých Uheriec. Získal jeho adresu, spriatelili sa. Pán Gallo sa stal učňom. Učil sa, kedy zbierať prúty, kedy ich šúpať, ako ich opracovať, aké techniky použiť.

Prešlo osemnásť rokov a 83-ročný Pavol Gallo už uplietol stovky najrôznejších košíkov i bielizníkov, tácní, podnosov na kávu. Ba dostal sa tiež k niečomu náročnejšiemu - ku kreslám.

Je toho veľa. Našťastie, popri Váhu rastie vŕby dosť. V septembri z nej pozbiera prúty, potom ich uvarí a zlúpe. Napokon sa dá do práce. Pletie pre obchodníkov i pre bežných ľudí, jednorazovo.

Peniaze z tohto remesla však nemá. Iba ak radosť. Za výrobky z prútov košikárovi, ako hovorí, "platia vatikánskou menou Pánboh zaplať".

"Keď vidím jednoduchého človeka, pýtam si smiešne nízku cenu. Niekedy im poviem, nech mi dajú toľko, koľko majú. Niektorí si však moju prácu cenia. Z opletenia detského kočíka mala nastávajúca stará mama takú radosť, že mi dala peňazí aj navyše."

Aj prútený kvetináč na suché kvety, ktorý má doma speváčka Marcela Laiferová, je z prútia vŕby pri Váhu. Keď bola v Krpeľanoch spievať, starosta si lámal hlavu nad tým, čo jej podarovať. Pavol Gallo to vyriešil. "Bola veľmi rada, aj ma vybozkávala," usmieva sa pán Gallo.

MARCELA

DÍREROVÁ