Berlín 6. marca (TASR) - V Berlíne pokračuje dnes rokovanie nemeckej vlády a premiérov 16 spolkových krajín o rozsiahlej reforme súčasného federálneho systému v Nemecku. Cieľom dnešného stretnutia je schválenie nových pravidiel, podľa ktorých bude v celej krajine pracovať tak samospráva ako aj ústredné orgány. Ešte dnes sa uskutočnia aj stretnutia poslaneckých klubov vládnucich kresťanských strán CDU/CSU a Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).
Ide o najväčšiu zmenu nemeckej ústavy od vzniku Spolkovej republiky Nemecko v roku 1949. O záveroch dnešného rokovania by mali obe komory nemeckého parlamentu - poslanecká snemovňa (Bundestag) a Spolková rada (Bundesrat) - začať rokovať už v piatok.
Základným cieľom reformy federálneho systému v Nemecku je presnejšie vymedziť kompetencie ústredných orgánov a jednotlivých spolkových krajín. Reforma predpokladá posilnenie zodpovednosti všetkých štátnych orgánov a presnejšie definovanie ich právomocí a povinností. Koaličná dohoda uzatvorená medzi členmi súčasnej vlády, definuje hlavné ciele reformy slovami: "Ústredie získa viac právomocí pri rokovaniach a reakciách, jednotlivé spolkové krajiny získajú väčšie politické možnosti pri praktickej realizácii prijatých zákonov." Návrh federalistickej reformy taktiež zakotvuje, že do roku 2009 sa majú zmeniť zásady rozdeľovania peňazí medzi ústredím a jednotlivými spolkovými krajinami. Reforma taktiež drasticky obmedzí počet zákonov, ktoré doteraz povinne schvaľovali parlamenty v jednotlivých spolkových krajinách, prípadne ich bolo možné vetovať.
Kvôli reforme sa bude meniť 24 zo 141 článkov nemeckej ústavy, niektoré zmeny sa stanú súčasťou doplnkového zákona.
Federalistická reforma v Nemecku sa pripravovala už niekoľko rokov a má byť prvým významným úspechom súčasnej veľkej vládnej koalície. Na jej realizácii sa dohodli kresťanské strany CDU/CSU a sociálni demokrati ešte pri rokovaní o vytvorení spoločnej vlády v novembri 2005.
Prvý pokus o realizáciu reformy sa uskutočnil koncom roka 2004 a príčinou jeho neúspechu boli rozdielne názory na oblasť vzdelávania.
Súčasný koncept federalistickej reformy však nie je takisto celkom jednoznačný a výhrady voči nemu majú tak predstavitelia čierno-červenej koalície ako aj parlamentná opozícia. Predloženú reformu musia schváliť dvojtretinovou väčšinou obe komory nemeckého parlamentu. Kým v poslaneckej snemovni má vládna koalícia potrebný počet poslancov, v hornej komore parlamentu - Spolkovej rade - je odkázaná na liberálov zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorá má zastúpenie vo viacerých vládach jednotlivých spolkových krajín.
Objavuje sa kritika hlavne z radov sociálnych demokratov, ktorým sa nepozdáva skutočnosť, že o otázkach vzdelávania by mali v budúcnosti rozhodovať výlučne spolkové krajiny, námietky vznikajú aj kvôli kompetenciám v ekologickej politike. Existuje obava, že jednotlivé spolkové krajiny by sa mohli odchýliť od celoštátnych predpisov platných pre túto oblasť.
Šlezvicko-Holštajnsko a iné menšie a chudobnejšie krajiny sa taktiež obávajú, že pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa ocitnú v nevýhode. Premiér spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko Harald Ringstorff (SPD) trvá na tom, aby sa návrh reformy dal do parlamentu najskôr na diskusiu a až po spracovaní všetkých pripomienok na schválenie.
