Premiér si v sobotu zlomil nohu, vo štvrtok sa ešte zabával v bratislavskom divadle Astorka. Anna Šišková, Marta Sládečková a Vlado Černý tam hrali slovenský kus. Bol o nevere a, na počudovanie, všetci v divadle sa na tom bavili. |
Ešte vo štvrtok sa Mikuláš Dzurinda skvele zabával. Prišiel (bez zlomenej nohy) na premiéru do bratislavskej Astorky a zostal dlho. Na recepcii dokonca glosoval výkon Vlada Černého, jediného muža medzi dvoma ženami v predstavení Priateľky. "Rád by som ťa alternoval," hovoril riaditeľovi divadla.
"Zrejme to myslel vo všeobecnosti, že by si rád zahral s takými dobrými herečkami, ako sú Šišková a Sládečková. Asi sa mu to páčilo," predpokladal Černý. "Premiér k nám chodieva často, tak si myslím, že Astorku, tvorbu, ktorú robíme, má ako divák rád. A ja som rád, že tu chodí, lebo si ho vážim," dodal.
Ady Hajdu, ktorý sedel na predstavení s Dzurindom, ho nakazil aj svojím smiechom. Bol neprehliadnuteľný. "A premiér nakazil mňa, koalične sme sa dopĺňali. A nielen my dvaja, nakazené bolo celé divadlo. O to nám išlo. Bol to oslobodzujúci smiech, lebo som sa nemusel smiať nasilu."
Predstavenie Priateľky je divadelným bulvárom, ktorý však nemá za úlohu urážať. Dialógy sú zo života, dynamické. Autor Pavol Weiss divadelným kusom glosuje situáciu, starú ako samo ľudstvo - neveru. Ba aj neveru s mužom jednej z dvoch priateliek.
"Ako som sa dostal do hlavy žien? Štúdiom odbornej literatúry. Všetky tie Dorky, Vlasty mi pomohli," tvrdil všetkým Weisz. "Ja ženy pozorne počúvam a keď počujem nejaký príbeh, vždy si ho zapíšem. Mám niekoľko zošitov zapísaných nápadmi a poznámkami," hovoril.
Pri premiére však dosť trpel. "V duchu som prepísal už množstvo dialógov. Režisérovi po prvom polčase hovorím, že toto by som najradšej zmenil, toto prepísal. Povedal mi: Nič sa neboj, keď to bude zlé, všetci to hodia na režiséra a ty prvý to budeš hovoriť. No keď to bude dobré, zlizneš smotanu."
Prvé kritiky predstavenie aj pochválili, niečo sa im aj nepáčilo. Vo všeobecnosti však možno povedať, že ide o kus, ktorý zaujal viac ako zahraničné scenáre tohto typu. Režisér Roman Polák povedal: "Myslím si, že tá hra je pozitívnou psychoterapiou. Aj reakcie takzvaného celebritného publika boli sympatické. Zrejme im to niečo hovorí."
Astorka môže mať totiž smotánkovské publikum, no zostane svoja. Na recepciách sa tam namiesto morských príšer podávajú chlebíčky a pagáče, namiesto drahej whisky sa pije víno.
Muzikant Marián Varga si najskôr zapálil neodmysliteľnú cigaru a potom hodnotil: "Cítim sa tu veľmi dobre, mám tu starých kamarátov. Robím pre nich rád." Vlado Černý dodal: "Astorka má 15 rokov, na premiéry chodia tí istí ľudia, ktorí sa stretávajú aj po premiére. Kto sem nepríde, ten sem pravdepodobne nepatrí." Zita Furková: "Je tu koncentrovaná sila pozitívneho myslenia, tvorby."
Aj minister zahraničných vecí Eduard Kukan odchádzal z recepcie medzi poslednými. Bol bez manžely a k predstaveniu poznamenal: "Bolo to omnoho vtipnejšie, inteligentnejšie a hlbšie, ako keď sledujem dianie v parlamente."
(mt)
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Autor hry Pavol Weiss a režisér Roman Polák. Hru si otestovali na 70-ročných dôchodcoch, ktorí prišli na predpremiéru a skvele sa bavili. Prišla aj mama riaditeľa Astorky Vlada Černého - a pýtala si druhý diel. |
Marián Varga je skalným divákom diel v Astorke a takisto pre nich robí muziku. Na snímke je s Dorotou Nvotovou, dcérou Anky Šiškovej. |