najmä leukémiou, príslušníkov mierových jednotiek OSN na Balkáne.
Európski členovia NATO požadujú vyšetrovanie súvislostí medzi použitím zbraní s ochudobneným uránom a tzv. balkánskym syndrómom, ktorý sa po prvý raz prejavil smrťou šiestich talianskych vojakov. Tí podľahli leukémii po tom, čo boli počas vojenskej misie v bývalej Juhoslávii vystavení pôsobeniu použitých zbraní.
Prípady rakoviny sa objavili aj medzi vojakmi z Francúzska, Holandska, Španielska a Belgicka.
"U mnohých týchto ľudí bola leukémia diagnostikovaná príliš skoro po tom, čo boli údajne vystavení pôsobeniu zbraní. Hoci vo vede platí povestné "Nikdy nevrav nikdy", toto je príliš nepravdepodobné," povedal pre agentúru Reuters profesor Eric Wright, expert na leukémiu spôsobenú radiáciou z univerzity v Dundee.
Leukémia je rakovina bielych krviniek a lekári, podobne ako aj pri ďalších druhoch rakoviny, predpokladajú, že ľudia majú genetické predispozície, ktoré ich pri vystavení rakovinotvorným vplyvom robia zraniteľnejšími.
Doba medzi vystavením sa radiácii a objavením sa prvých symptómov leukémie je od dvoch do desať rokov. Podľa Wrighta je nepravdepodobné, aby sa už rok alebo dva po vystavení sa radiácii množili prípady rakoviny. Profesor tiež dodal, že viacero prípadov leukémie z Talianska je len štatistickou náhodou.
NATO a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) trvajú na tom, že neexistuje vedecký dôkaz o súvislosti medzi chorobami a používaním konvenčných zbraní. Podľa Wrighta však štúdie na túto tému nie sú dostatočné. "Nemám informácie o žiadnom serióznom rádiobiologickom výskume pôsobenia ochudobneného uránu," povedal expert.
Ochudobnený urán (DU) má z vojenského hľadiska nesporné výhody - ide o vedľajší produkt procesu obohacovania uránu pre palivové články atómových elektrární alebo hlavice jadrových zbraní, a preto je relatívne lacný. Tento urán 238 je oveľa menej rádioaktívny ako prírodný urán. Je veľmi hustý (trikrát hustejší ako oceľ), čo zvyšuje prieraznosť striel, ktoré tento prvok obsahujú. Efektívnosť munície sa prejavuje hlavne v boji proti obrneným vozidlám.
Účinky DU, respektíve splodín jeho horenia, na ľudský organizmus sú posudzované rôzne: vojenskí predstavitelia súvislosť použitia DU s ochorením vojakov odmietajú a zdôrazňujú, že žiarenie alfa z uránu 238 účinkuje len na malú vzdialenosť a nie je schopné preniknúť cez kožu.
Kritici však varujú, že jemný prach uránového oxidu, ktorý sa vytvorí po zásahu cieľa, sa môže dostať do tela dýchacími cestami a vyvolať rakovinu. Nebezpečenstvo vzniku rakoviny zvyšuje aj počet vystavení sa rádioaktivite. Okrem toho sa pôda v oblasti zásahu kontaminuje ťažkými kovmi. OSN informovalo, že u ôsmich z 11 testovaných miest v Kosove po zásahu strelami s DU namerali rádioaktivitu.
Podľa predbežných zistení Environmentálneho programu OSN (UNEP) o potenciálnych nebezpečenstvách používania striel s DU počas konfliktu v Kosove v roku 1999 dôsledkom používania munície s DU je dysfunkcia pečene, ktorú spôsobuje najmä príjem potravín z kontaminovanej pôdy a vody.
