Brusel 3. marca (TASR) - Počet obyvateľov Európskej únie klesne v prvej polovici tohto storočia o vyše 8,6 milióna. V prípade Slovenska sa do roku 2051 zaznamená takmer 700-tisícový pokles. Vyplýva to z najnovšieho scenára predpokladaného demografického vývoja vypracovaného európskym štatistickým úradom Eurostat.
Zatiaľ čo k 1. januáru 2004 malo 25 terajších členov únie dovedna necelých 457 miliónov obyvateľov, k 1. januáru 2051 ich bude podľa odhadov 448 miliónov. Počet obyvateľov Slovenska sa zníži z 5.380.000 na 4.709.000, čo predstavuje pokles o 671 tisíc.
Podľa scenára Eurostatu sa však v únii značne zvýši podiel obyvateľstva staršieho ako 65 rokov. Zatiaľ čo v roku 2004 pripadala jedna staršia ekonomicky neaktívna osoba na štyri pracujúce osoby, v roku 2050 bude tento pomer 1:2.
Počet osôb starších ako 80 rokov sa podľa očakávaní takmer strojnásobí z 18 miliónov (2004) na asi 50 miliónov (2051). Táto skutočnosť začne byť viac badateľná od roku 2025 vzhľadom na progresívne starnutie povojnovej baby-boom generácie a zvyšovanie predpokladanej dĺžky života. Proces starnutia je tiež viditeľný na celej štruktúre obyvateľstva. Okrem narastajúceho podielu starších ľudí sa na ňom podieľa aj pokles populácie v nižšom veku zapríčinený pretrvávajúcou nízkou úrovňou pôrodnosti. Tá je tiež hlavnou príčinou očakávaného poklesu počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktorý je len čiastočne korigovaný migračnými tokmi.
Počet úmrtí skôr či neskôr predstihne počet narodení, čím bude nárast obyvateľstva v dôsledku prirodzeného prírastku čoraz nižší. Migrácia bude tak jediným faktorom podieľajúcim sa na náraste obyvateľstva, hoci z dlhodobého hľadiska nemusí vyrovnávať pokles spôsobený prirodzeným úbytkom.
Demografický vývoj však bude mať odlišný priebeh a časový harmonogram v jednotlivých členských štátoch únie. V 12 krajinách - Belgicko, Dánsko, Španielsko, Írsko, Francúzsko, Cyprus, Luxembursko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Švédsko, Veľká Británia - sa očakáva na konci sledovaného obdobia nárast obyvateľstva, pričom v prípade Francúzska a Írska bude prirodzený prírastok vyšší ako predpokladaný nárast v dôsledku migrácie. Východoeurópske a baltické krajiny, rovnako ako Bulharsko a Rumunsko, zaznamenajú značný pokles obyvateľstva. Na Slovensku bude prirodzený úbytok predstavovať 781 tisíc obyvateľov, avšak celkový úbytok sa bude v dôsledku odhadovaného príchodu 109.000 migrantov pohybovať okolo 671 tisíc.
Rozdiely sa predpokladajú aj v porovnaní zloženia obyvateľstva v jednotlivých krajinách. Zatiaľ čo stredomorské štáty budú čeliť najväčšiemu starnutiu obyvateľstva, v Holandsku a Luxembursku nebude táto zmena taká značná.
Pri vypracúvaní scenára demografického vývoja sa vychádzalo okrem iného aj z predpokladu zvyšujúceho sa veku pri pôrode, postupného otvárania národných pracovných trhov a postupnej zmeny nových členských krajín zo štátov, z ktorých obyvateľstvo odchádza, na štáty, ktoré prijímajú migrantov.
