Dnes sme v triede s deťmi debatovali o pôste, ktorý sa začal polnocou. To je, keď sa nesmie jesť mäso, prekrikovali sa žiaci, zjavne potešení hlbokými vedomosťami v danej oblasti.
Keď odznel prvotný nával odpovedí na moju triviálnu otázku, vystrelil som opäť. "Premyslite si, čo najradšej robíte vo svojom voľnom čase." Okamžite sa zodvihla nová vlna nadšenia a z každej strany sa ozývalo: počítač, televízia, playstation, gameboy...
Na záver som bol vyzvaný i ja, a tak som im dal za pravdu, že počítač (cez víkend som strávil na blogu 40 hodín) a televízia sú aj u mňa na popredných priečkach. Aby som netrocháril, pridal som ešte basketbal.
"A teraz mám pre vás návrh." V triede to zašumelo, lebo po takejto vete odo mňa zvyčajne prichádza nejaký bláznivý, no deťmi vždy uznávaný spôsob zábavy. "Viete, skutočný pôst je odriekanie si toho, čo máme najradšej. Nemusí ísť len o mäso. Spravme si malý triedny pôst. Čo ja viem, tak na týždeň. Žiadna televízia, žiaden počítač."
Ale veď v piatok ide v televízii SuperStar...a ja musím cez víkend dohrať trinásty level Air force one ...a ja..., prekrikovali sa. Reagoval som: "Nenútim nikoho z vás. No ak sa o to niekto z vás čo i len jeden deň pokúsi, zaslúži si veľké uznanie."
A čo vy? spýtal sa malý Paťo. Aj vy budete mať pôst? "No ja som samozrejme jeden z vás. Čo žiadam od vás, považujem za dobré. Preto to budem robiť i ja. A mám ešte jeden návrh. Čas, ktorý získate, použite na pomoc druhým. Mame s upratovaním, sestre s úlohami, či ocinovi s čítaním novín."
A čo za to budeme mať? spýtala sa Marcelka. A vzápätí sa sama doplnila: Dostaneme jednotku? "Nie. Neoznámkujem vás a ani vás nebudem mať viac rád, nakoniec, ono to už viac ani nejde. To jediné, čo vám ponúkam, je moje uznanie."
Po takomto bombastickom úvode hodiny čítania sme len dosť rozpačito prelúskali článok o fašiangoch. Ale ja aj napriek tomu nepovažujem túto hodinu za premrhanú.
Dúfam, že deti vďaka podobným zážitkom raz pochopia, že pôst nie je forma, v ktorej prečkáme 40 dní, aby to všetci okolo videli. Skutočný pôst je o hľadaní toho, čo je v živote dôležité a čo, vďaka každodenným povinnostiam i koníčkom, často prehliadame.
davidkralik.blog.sme.sk