Týraná matka s deťmi má domov

Už v roku 1992 fungovala v Staškove sociálna ubytovňa, kde mohli skloniť hlavu bezdomovci, týrané či osamelé ženy s malými deťmi. "Šlo o núdzové riešenie bezvýchodiskovej situácie týchto osôb," hovorí starosta Ján Dodek.

Z bývalej ubytovne sa im podarilo zrekonštruovať päť jednoizbových bytov s vlastným kompletným sociálnym zariadením. Dvadsaťpäťročná Mária Smolková sa do jedného nasťahovala s tromi deťmi. Marienka má desať, Katka sedem a Nikolka päť rokov.

Na to, čo prežili, sa ťažko spomína. "Bývala som s manželom v Turzovke, v paneláku. Začal popíjať, týral ma psychicky aj fyzicky. Do krízového centra v Čadci ma s deťmi odviezla polícia. Aj preto ho odsúdili," hovorí Mária.

Všetky fotky v ich albumoch sú z dvoch krízových centier, kde prežili časť života. "Mojím problémom je, že mám len polročnú prax, pretože som bola stále doma pri deťoch. Keď sa idem pýtať na robotu, to, že mám tri deti, pre istotu ani nespomínam. Nikto by ma totiž nezobral," prezrádza mam.

Jej susedkou v novom bydlisku je jej vlastná matka, ktorá má 43 rokov. V jednoizbovom byte býva s piatimi deťmi, súrodencami Márie: "Mama sa rozviedla takmer pre to isté čo ja. Aj náš otec bol alkoholik a týral deti."

V dome býva v piatich bytoch sedemnásť ľudí. Ide o osamelé ženy, väčšinou matky s maloletými deťmi. Starosta Ján Dodek priznáva, že to je pre spoločnosť len kvapka v mori. Takýchto objektov by v samotnej obci potrebovali viac.

"Máme tu ďalšie rodiny, ktoré nie sú schopné starať sa o seba. Niektoré prišli o prácu, niekde sa pod situáciu podpísal alkohol, strata zodpovednosti, týranie. Najhoršie sú vždy na tom malé deti a dôchodcovia."

Len v Staškove plánujú preto postaviť dvanásťbytový polyfunkčný dom. Nezahojí dušu sveta, ale pohladí.

IVETA HAŽÍKOVÁ