Neodpustí ženám, čo sú ako mama. Opustila ju

príbeh

Dala jej pekné meno, tvár, a tým materinské povinnosti vyčerpala. Desaťmesačnú ju nechala pred banskobystrickými kasárňami. Otec dieťaťa, vtedy vojak, dcéru naložil do taxíka a odviezol k rodičom do Brezna.

Z Nikolky je dnes sedemnásťročná slečna a o matke hovorí: "Najradšej by som bola, keby nebola. Neviem, ako to je, keď mama postíska a povie ľúbim ťa. Ak raz budem mať svoje deti, dám im všetko, čo som nedostala."

Chvíľkové pokánie

Matka si po čase po odloženú dcéru prišla. Vraj všetko ľutuje a určite sa zmení. Všetko však bolo ešte horšie. Zvyknutá na ľahký život, alkohol a na chlapov dieťa naďalej zanedbávala.

Malo pomaly rok a nevedelo sedieť. Žilo na Milupách a sladkostiach. Keď prišiel otec na priepustku, našiel ho samo, špinavé. Definitívne vzťah uzavrel. Najprv v sebe, potom pred súdom. Automaticky dostal dcéru do opatery a povolenie na predčasný odchod do civilu.

No mama sa objavila znovu. "Do šiestich rokov som nevedela, že vôbec existuje. Potom sa o mňa začala akože zaujímať, kupovala mi oblečenie, hračky, a trvala na tom, aby som bola raz za dva týždne s ňou. Chodila som ju navštevovať z donútenia jej manžela, za ktorého sa neskôr vydala," hovorí Nikolka.

Manžel jej biologickej matky sa až po štyroch rokoch dozvedel, že si vzal ženu, ktorá má dcéru. "On trval na tom, aby sa so mnou kontaktovala. Je to dobrý človek. Majú spolu syna Jakubka a tiež ho opustila."

Podľa všetkého si dnes matka dvoch odvrhnutých detí "užíva" v zahraničí. Nikola si pamätá, že často telefonovala s nejakým Fabríciom. Posledných päť rokov o nej nevie nikto nič. Vôbec sa neozvala.

"Ak sa ma aj niekto opýta, kde mám mamu, vybavím to krátko: niekde žije žena, ktorá ma porodila, matku nemám. Jediné šťastie, že pre mňa a pre Jakubka našla zodpovedných chlapov, čo sa o nás dokážu postarať."

Keď je otec matkou

Nikolka priam lipne na svojom otcovi. Váži si ho. Keď mu stroskotal vzťah s jej mamou, mohol si život zariadiť po svojom. Mohol ju nechať starým rodičom alebo "posunúť do decáku". No nikdy ani v najmenšom nepocítila, že je mu na príťaž. Naopak.

"Teraz je to on, čo musí vedieť, kde som, s kým sa stretávam, kedy prídem domov, s kým chodím, čo je zač, ako s učením. Som si na milión percent istá, že to robí z lásky."

Dievča študuje na strednej škole, odbor technicko-administratívny pracovník. Nemieni zapadnúť v kancelárii. Chcel sa venovať psychológii alebo ísť na rok na vojenskú a stať sa policajtkou. "Budem zatvárať ženy, ktoré sú ako mama," hovorí.

ALŽBETA KYSELOVÁ