Zita Furková a Nina Veselá, matka s dcérou majú spoločný záujem o politiku i veci verejné. FOTO - TOMÁŠ ZEDNIKOVIČ |
Reklama a politika. To sú dve veci, ktoré nás dennodenne ovplyvňujú. Do divadla i do kina chodíme menej ako pozeráme televíziu, ktorá je tými dvoma témami zaplavená. Aj preto sme sa o nich zhovárali s NINOU VESELOU (30), majiteľkou reklamného štúdia a dizajnu. Študovala na Slovensku aj v Amerike. Je dcérou herečky Zity Furkovej a výtvarníka Milana Veselého.
V reklame stojí na jednej strane povinnosť šokovať, prezentovaná Olivierom Toscanim, na druhej strane reklama na prací prášok s peknou mamou, milým dieťaťom, čistými farbami, taký krásny svet. Čo z toho je čistejší vnem?
Určite je špinavší ten čistý prášok na pranie. Je pravda, že reklama by mala v prvom rade predávať produkt, to je poslanie reklamy, ale zároveň by mala ľudí učiť hravosťou myslieť a pozerať sa na veci iným ako zjednodušeným spôsobom.
Čo by ste vymysleli, keby si klient zaplatil propagáciu v rámci politickej kampane?
Musela by som vedieť, akú stranu reprezentuje, poznať ideu tej strany. Nepoužívala by som prázdne frázy. Voliča netreba podceňovať.
Sledujete domácu politiku?
Áno, pozorne.
A reality šou?
Zaregistrovala som ich. Viem, o čom sú, ale nesledujem ich.
Spolupracovník farskej charity v Jablonci nad Nisou v oblasti tlačiarenstva Ján Macek sa rozhodol nekupovať tovar, na ktorý upozorňuje reklama na českých komerčných staniciach pri programoch reality šou. Uráža vás to?
Neuráža. Rovnako, ako ma neurážajú reality šou. Keď sa mi program nepáči, tak ho prepnem.
Grafik Stefano Dagmeister tvrdí, že zlý dizajn volebných lístkov v Amerike ovplyvnil život sveta. Al Gora v roku 2000 vraj mnoho ľudí nevolilo pre nezrozumiteľný dizajn jeho volebných lístkov. Skutočne to zaváži?
Dizajn ideu podporí alebo potlačí. V stresových situáciách, ako sú voľby, je dôležitá zrozumiteľná informácia. Čo sa týka volebných lístkov pre Gora, musela by som ich vidieť, aby som sa k nim mohla vyjadriť.
Bush vyhral, ale podľa verejných vyhlásení akoby ho nikto nevolil, čím to je?
Ja som žila v New Yorku v akademickom prostredí, ktoré je proti vojne. Nie je to typické americké mesto. Prevláda tam duch rozmanitých kultúr, čo je na ňom fascinujúce. Keď Bush vyhral, musel mať počet hlasov na víťazstvo.
Sú všetci Newyorčania antibushovskí?
Nemôžem to jednoznačne povedať. Stretla som sa s komunitou starších ľudí, republikánov, ktorí Busha podporovali. Je pravda, že väčšinou umelci, intelektuáli a inteligencia vôbec sú priaznivci demokratov a súčasnú politiku považujú za boj o moc a peniaze.
Mal by sa umelec angažovať v politike, alebo naopak ho to zbytočne brzdí v tvorbe?
Politika je súčasťou každodenného života. Preto ma zaujíma. Politika je aj to, koľko stojí liter benzínu. Je vizitkou našej životnej úrovne.
Vás zaujíma názor umelca na celospoločenské problémy?
Vypočujem si názory aj iných, ale riadim sa svojím poznaním.
Prečo ste šli za oceán? Šlo o klasickú revoltu voči úspešným rodičom?
Nešlo o žiadnu revoltu. Chcela som sa zdokonaliť v štúdiu reklamy, ktorá má v USA svoju tradíciu. Prijali ma ako transfer študenta z VŠVU na katedru kreativity reklamy a grafického dizajnu. Podmienkou bolo portfólio a skúšky TOEFL z anglického jazyka.
Je zložitejšie žiť vo vašej domácnosti?
Nepociťujem žiadnu výnimočnosť. U obidvoch rodičov oceňujem ich objektívnosť a kritickosť. Tá mi v Amerike pomohla.
Autor: mt