V Kuvajte to dnes vyhlásil iránsky prezident Mahmúd Ahmadínidžád.
Ahmadínidžád je prvým iránskym prezidentom, ktorý Kuvajt navštívil od iránskej islamskej revolúcie z roku 1979. Počas krátkeho pobytu sa stretol s novým emirom, šejkom Sabahom as-Sabáhom al-Ahmadom as-Sabáhom.
Pred odletom do Teheránu Ahmadínidžád vo vystúpení pred novinármi nespomenul nedeľňajšie oznámenie plánov na spoločný rusko-iránsky projekt na obohacovanie iránskeho uránu na ruskom území. Dohoda bola označená za prelom v rokovaniach zameraných na zmiernenie krízy vyvolanej obavami, že Irán chce zostrojiť jadrové zbrane.
V reakcii na novinársku otázku o výzvach USA a arabských krajín Perzského zálivu - vrátane Kuvajtu -, aby sa Blízky východ stal zónou bez jadrových zbraní, Ahmadínidžád vyhlásil: "Tiež žiadame, aby bol Blízky východ bez jadrových zbraní, nielen Blízky východ, ale celý svet by mal byť bez jadrových zbraní."
"Sme presvedčení, že tieto zbrane, ktoré vlastnia veľmoci a okupanti v našej oblasti, sú hrozbou pre stabilitu," dodal Ahmadínidžád.
Iránsky líder z Kuvajtu odcestoval pred plánovaným príchodom egyptského prezidenta Husního Mubaraka.
Arabské krajiny Perzského zálivu, vrátane Kuvajtu, majú obavy z toho, že akákoľvek jadrová nehoda v Iráne by mohla mať ničivé dôsledky pre celý región. Starosti im robia takisto zbrojné preteky v oblasti. Vyzvali na to, aby sa kríza medzi Iránom a Západom riešila dialógom.
Západ, osobitne USA, podozrieva Irán zo snáh o výrobu jadrových zbraní. To však Teherán popiera a tvrdí, že jeho výskum v jadrovej oblasti je určený výhradne na civilné účely.
