"Základné princípy zahraničnej a bezpečnostnej politiky Fínska - neutralita a nezávislá obrana - musia byť programom aj budúcej vlády," vyhlásil Lipponen pred členmi Sociálnodemokratickej strany, ktorej predsedá.
Fínsku vládu, rovnako ako v minulom období, tvorí široká koalícia. V kabinete je zastúpených päť strán, druhým najsilnejším subjektom sú konzervatívci. Ďalšie parlamentné voľby sa majú vo Fínsku uskutočniť v marci 2003.
Debata o členstve v NATO sa vo Fínsku rozprúdila v súvislosti s oteplením vzťahov medzi alianciou a Ruskom a s prípravou rozširovania NATO o nové krajiny, vrátane pobaltských republík bývalého Sovietskeho zväzu.
Minister obrany, konzervatívec Jan-Erik Enestam minulý týždeň vyhlásil, že členstvo Fínska v NATO nie je vylúčené. Zmeny v hraniciach bezpečnostných zoskupení - hlavne ak by sa tradične neutrálne Švédsko rozhodlo vstúpiť do NATO - by mohli Fínsko priviesť k členstvu v aliancii, povedal Enestam v rozhovore pre AFP.
Obe škandinávske krajiny v ostatných dvoch rokoch zintenzívnili spoluprácu s NATO, prispôsobujú svoje zbraňové systémy normám aliancie a uskutočnili viacero spoločných cvičení zameraných na zlepšenie interoperability.
"Musíme si položiť otázku: bolo by pre Fínsko dobré mať svoje miesto za stolom, kde sa prijímajú reálne rozhodnutia, alebo nie?" uviedol Enestam.
Počas minulotýždňovej návštevy v Moskve Lipponen ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi prisľúbil, že Fínsko zostane oficiálne neutrálne minimálne dva nasledujúce roky.
4 ari pel
