Prehrali sme s Čechmi. Zas a znova. Škoda. Niekto by povedal: Chlieb aj tak nezlacnie.
Ja viem. Nezlacnel by a dokonca ani nezdražel, ani keby sme vyhrali. Ale aj tak to mrzí. Zaslúžili sme si vyhrať. Ani nie tak pre stredajší výkon, ktorý bol až na posledných desať minút chabý, ale pre to, čo sme ukazovali v základnej skupine.
Neprehrali sme ani zápas a zrazu cestujeme po jednej prehre domov. Česi si to perfektne vyrátali a postúpili. Ide o syndróm Slovákov z Čechov? Myslím, že nie. Veď väčšina týchto chlapcov si už Československo poriadne nepamätá. Tak aký syndróm? Človek až prestáva veriť v športovú spravodlivosť.
Mrzí to, pretože toto, čo sa stalo, ku športu podľa mňa nepatrí. Šport je o bojovnosti, férovosti a víťazstvách. My sme bojovali, férovo nekalkulovali, vyhrali všetko až na jeden zápas a je koniec. Česi kašlali na všetko, neférovo kalkulovali a viac prehrali ako vyhrali. Napriek tomu skončia lepšie ako my. To je spravodlivé?
No čo už? Už sa to nedá zvrátiť. Je to škoda, ale aj tak chlapcom vďaka. Vďaka im za predvedené výkony, vďaka im za to, že vôbec prišli. Urobili viac pre Slovensko, ako celá naša politická scéna, potešili srdce fanúšika aspoň na chvíľu. Vďaka chlapci, bolo to pekné!
lakostik.blog.sme.sk
