Filmári snímkami o terorizme suplujú novinárov

Filmári čoraz častejšie hľadajú inšpiráciu vo vojne proti terorizmu. Z ich dielní potom vychádzajú drámy, dokumenty a dokonca i komédie, reflektujúce dominantnú tému politických debát po útokoch z 11. septembra 2001 v USA.

Začalo sa to Michaelom Moorom a jeho snímkou Fahrenheit 9/11, osobným útokom na vládu Spojených štátov, ktorá získala nielen Zlatú palmu v Cannes, ale zarobila aj 220 miliónov dolárov, čo je na dokument rekordná suma.

Odvtedy sa objavila snímka Syriana s Georgeom Clooneym v hlavnej úlohe. Film si berie na mušku politiku USA na Blízkom východe a korupciu v ropnom priemysle.

A Steven Spielberg vo svojom novom filme spochybnil zdravý rozum tých, ktorí sa usilovali o pomstu na teroristoch z Mníchova.

Keď (nie) je pohľad prínosom

Lee Marshallovi, kritikovi časopisu Screen International, sa trend filmárov názorovo sa zapájať do politiky sveta nepáči. "Myslím, že filmári relatívne hlavného prúdu ako George Clooney prejavujú viac citu než treba," tvrdí.

Berlínsky filmový festival, ktorý sa skončil uplynulý víkend, predstavil ďalšie tri filmy k téme terorizmu a vo výrobe sú dve snímky, ktoré sa budú pokúšať o rekonštrukciu septembrových udalostí v USA.

Brit Michael Winterbottom v Berlíne ukázal svoj film Road to Guantanamo, Cesta do Gauntánama, veľkú kritiku vojenského väzenia Spojených štátov na Kube. Je založená na skutočných životných príbehoch troch mužov, držaných na Guantáname viac ako dva roky bez obvinenia.

Na druhej strane štýlového spektra stojí taliansky režisér Roberto Benigni so snímkou Tiger a sneh o invázii USA do Iraku v roku 2003, ktorý občas brúsi do rozmarnej komédie (podobne ako jeho snímka o holokauste). Zatiaľ, čo sa hlavný hrdina snaží udržať nažive svoju priateľku v špinavej bagdadskej nemocnici, nachádza zároveň svoju vlastnú zbraň hromadného ničenia - lapačku na muchy!

Medzi týmito štýlmi sa pohybovala provokatívna snímka bratov Wachowských V ako Vendetta s Natáliou Portmanovou, nakrútený podľa komiksu s orwellovským nádychom z 80. rokov. V ňom je hrdinom maskovaný terorista, ktorý sa snaží zvrhnúť totalitnú britskú vládu.

Vyrovnať sa s udalosťami

Podľa Clooneyho súčasný trend evokuje politickú kinematografiu zo 60. a 70. rokov minulého storočia. Filmy sa tak veľmi spolitizovali čiastočne vinou novinárov, ktorí nedokázali klásť dostatok otázok vzhľadom na odpoveď sveta na útoky proti Svetovému obchodnému stredisku.

"Myslím, že v tom období medzi Fahrenheitom a (hurikánom) Katrinou novinári také otázky jednoducho nekládli. Tú medzeru čiastočne začali zapĺňať filmári. Niekto to byť musí," vysvetľuje Clooney.

Snímka Road to Guantanamo, ktorá pre režisérov Winterbottoma a Mata Whitecrossa získala v Berlíne ocenenie, jednoznačne cielené tlačí na Washington, aby väznicu uzatvoril.

Sporné je však to, že trojicu protagonistov opisuje Whitecross ako umiernených moslimov. Hovorí: "Pozerať sa na akcie niekoľkých málo ľudí ako bin Ládin a predpokladať, že všetci moslimovia sú takí, je rovnako chybné, ako pozerať sa na Busha a predstavovať si, že všetci Američania sú zlí."

Premietnuť majú ešte niekoľko filmov snažiacich sa o rekonštrukciu udalostí zo septembra 2001. Let číslo 93 Paula Greengrassa sa snaží ukázať, čo sa stalo na palube jedného z unesených lietadiel, ktoré havarovalo v Pensylvánii.

Reakcia cestujúcich na palube lietadla, odsúdeného na smrť, predurčuje otázku na hrozbu takých útokov všeobecne. Greengrass hovorí: "Všetci, či už je naše zmýšľanie akékoľvek, chápeme, že to je dilema. Čo máme robiť? Ako sa máme vyrovnať s touto záležitosťou?"

(reuters, čtk)