Belehrad 21. februára (TASR) - V Belehrade zatkli generála Ratka Mladiča (na archívnej snímke ag. Reuters), jedného z najhľadanejších obvinených bosnianskosrbských vojnových zločincov. Informovala o tom belehradská televízia TV BN.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) obžaloval Mladiča spolu s bývalým lídrom bosnianskych Srbov Radovanom Karadžičom v roku 1995, okrem iného z genocídy v súvislosti so srebrenickou masakrou a obliehaním Sarajeva počas bosnianskej vojny (1992-95).
Ratko Mladič sa narodil v roku 1943 v Hercegovine a do armády vstúpil v roku 1965 po skončení štúdií na prestížnej belehradskej vojenskej akadémii. Ako dôstojník z povolania najskôr zastával "ideológiu bratstva a jednoty" juhoslovanských národov, takú drahú bývalému juhoslovanskému prezidentovi Josipovi Brozovi Titovi.
V roku 1990 prišiel Mladič z Macedónska do Kosova potlačiť albánske obyvateľstvo. O rok nato ho preložili do Kninu, ktorý sa v polovici 90. rokov stal "hlavným mestom" Republiky srbská Krajina (RSK, neuznaný srbský štát na území Chorvátska), aby sa na jar 1993 usadil v Bosne a Hercegovine.
Bez nezávislého srbského štátu na Balkáne by sa Srbi, podľa jeho slov, "cítili ako dobytok určený na porážku".
Po úspechu v júni 1991 v Chorvátsku, vtedy ešte plukovník Mladič, veliteľ generálneho štábu kninského vojenského zboru, bol ambicióznym a arogantným mužom. Prchký dôstojník konal podľa vlastnej hlavy, zľahčoval rozkazy nadriadených, vyzýval do útoku, hoci jeho nadriadení žiadali zdržanlivosť. Napriek tomu bol povýšený do hodnosti generála bývalej Juhoslovanskej národnej armády (JNA). Tá sa už sťahovala z územia Bosny na žiadosť medzinárodného spoločenstva. Generál Mladič však zostal v Bosne a o niekoľko dní sa postavil do čela novej armády bosnianskych Srbov. Podľa nezávislej tlače v Belehrade vtedajší srbský prezident Slobodan Miloševič rozhodol o jeho vymenovaní, ktoré sa pre budúcnosť mnohoetnickej Bosny ukázalo fatálne.
"Naším cieľom je a ostáva jednota všetkých srbských území, od Kninu cez Banja Luku a Sarajevo po Belehrad. Nedáme sa rozdeliť na tri časti nejakou dohodou," vyhlásil vtedy Mladič.
Pri svojich operáciách v tom čase Mladič rátal s tým, že zahraniční generáli nevyšlú svojich vojakov zomierať do Bosny, čo mu údajne aj potvrdili.
Ratko Mladič od roku 1995 en bloc odmieta všetky obvinenia, že jeho armáda v masovom rozsahu vykonávala popravy, systematicky bombardovala civilné obyvateľstvo, znásilňovala ženy. Naopak, už vtedy obviňoval svoje obete, že dezinformujú. Nepresvedčil pravdepodobne ani vlastnú dcéru Anu, 23-ročnú študentku medicíny, ktorá na jar 1994 spáchala samovraždu.
Dlhé roky po vojne Mladič neskrývane žil v Srbsku a slobodne sa prechádzal po Belehrade až do roku 1999. Vídali ho aj na futbalových zápasoch medzi Partizanom a Crvenou zvezdou. Ukrýval sa asi od polovice roku 2002, podľa predpokladov pod ochranou stúpencov tvrdej línie v srbských ozbrojených silách.
