"Mali sme sa veľmi radi," spomína Júlia Neomanyová z Dolného Vadičova na muža, ktorý zomrel pred tridsiatimi siedmimi rokmi. Starká dnes oslavuje sté narodeniny. O láske hovorí, že si jej priveľa neužila, no stále verila, že existuje.
Jej manžel Alojz ju v roku 1928 nechal doma s dvoma deťmi a odišiel za zárobkami do Kanady. Vrátil sa po neuveriteľných tridsiatich dvoch rokoch. Či ho po tom čase vôbec spoznala? "Samozrejme, veď jeho obraz stále visel na stene," usmieva sa starká.
Po jeho návrate prežili spolu ešte desať rokov. "Opäť som sa do neho zaľúbila. Škoda, že ešte nepožil. Kvárila ho choroba, zomrel v nemocnici v Jablunkove." Mali spolu tri deti, babka sa teší z 11 vnúčat, 24 pravnúčat a štyroch prapravnúčat.
Vnučka Drahomíra a pravnučka Alenka, ktoré sa o babičku starajú, sa pri otázke, čo má najradšej, usmievajú. Je to naozaj kuriózne. Vraj odjakživa miluje počasie. Presnejšie, v televízii pozerá jedine správy o počasí, to isté platí aj o rádiu. Hľadá ho aj v novinách, ktoré stále číta.
Donedávna bez okuliarov. Starkú Neomanyovú trochu trápi len sluch, nohy jej ešte slúžia.
Aj na miestnom obecnom úrade sa čudovali, keď k nim pred dvoma rokmi zavítala do volebnej miestnosti 98-ročná žena, vyobliekaná v kroji. A ešte sa nasrdila, keď jej povedali, že sa nemusela unúvať, že by k nej prišli s urnou. "Prišiel mi lístok, tak som tam išla," spomína na to.
Ani na chlapov, napriek veku, nezanevrela. Už dávnejšie sa jej jeden veľmi pozdáva. Ide o politika, ktorého fotku má spolu s viac ako osemdesiatročnými fotografiami schovanú v zásuvke. Je to skrátka jej typ.
