Brusel 21. februára (TASR) - Viac ako polovica obyvateľov Európskej únie je schopná konverzovať v cudzom jazyku. Vyplynulo to z dnes zverejnených výsledkov prieskumu Eurobarometer. Podľa neho 99 percent Luxemburčanov, 97 percent Slovákov a 95 percent Lotyšov tvrdí, že ovláda najmenej jeden cudzí jazyk.
Takmer každý tretí Európan uviedol, že hovorí okrem materinského aj ďalšími dvoma jazykmi na konverzačnej úrovni, pričom ide najmä o obyvateľov Luxemburska, Holandska a Slovinska. Tri cudzie jazyky ovláda 11 percent Európanov. Dovedna 44 percent Európanov neovláda žiaden cudzí jazyk. Platí to predovšetkým pre Írov, Britov, Talianov, Maďarov, Portugalčanov a Španielov.
Angličtina zostáva najrozšírenejším cudzím jazykom, keď ju ovláda 38 percent cudzincov. Štrnásť percent obyvateľov EÚ tvrdí, že spomedzi cudzích jazykov hovorí nemecky a rovnaké množstvo to uviedlo o francúzštine. Španielčina a ruština dopĺňajú päticu najviac ovládaných cudzích jazykov.
Z prieskumu vyplynulo, že jazykové schopnosti závisia od geografického a sociálno-demografického hľadiska. Veľmi dobré jazykové znalosti sa zistili v pomerne malých členských krajinách únie s viacerými oficiálnymi jazykmi. Je to napríklad prípad Luxemburska, kde 92 percent obyvateľov hovorí najmenej dvoma jazykmi.
Európania nemajú príliš veľkú motiváciu učiť sa cudzie jazyky. Osemnásť percent respondentov uviedlo, že v uplynulých dvoch rokoch študovali cudzí jazyk alebo si zlepšili svoje jazykové znalosti. Neveľký záujem odôvodňujú nedostatkom času, nedostatočnou motiváciou, či vysokými nákladmi na štúdium. Napriek tomu si osem z desiatich Európanov myslí, že ovládanie cudzích jazykov by mohlo byť pre nich užitočné a podľa dvoch tretín by výučba cudzích jazykov mala byť jednou z politických priorít.
Hoci polovica respondentov súhlasí s tým, že by všetci Európania mali okrem materinského ovládať aj dva cudzie jazyky, existujú značne odlišné názory na toto tvrdenie medzi jednotlivými národmi. Najviac sú o tom presvedčení Poliaci, Gréci a Litovčania, najmenej Švédi a Slováci.
Európania sa učia jazyky najmä na základnej a strednej škole a pre mnohých je to jediné miesto, kde sa cudzím jazykom venovali. Jeden z desiatich sa snaží učiť sám prostredníctvom audiovizuálnych materiálov alebo sledovaním filmov v originálnej verzii. Väčšina Európanov - najmä Maďarov a Čechov - však uprednostňuje dabované filmy pred snímkami v originálnej verzii s titulkami.
Veľká zhoda panuje v názore, že je potrebné, aby mladí ľudia študovali jazyky a prakticky nikto si nemyslí, že by to nebolo dôležité. Za najlepší vek pre začatie so štúdiom cudzieho jazyka respondenti považujú šesť rokov, no takmer 40 percent by uvítalo, ak by sa začalo ešte skôr. Osem z desiatich obyvateľov EÚ si myslí, že by sa deti mali učiť angličtinu ako ich prvý cudzí jazyk. Celkovo 87 percent Slovákov tvrdí, že ich deti by mali študovať učiť angličtinu, 75 percent uprednostňuje nemčinu a s veľkým odstupom nasleduje francúzština (sedem percent), ruština (šesť percent) a španielčina (tri percentá).
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) ed
